Je Fairtrade fér?

Je Fairtrade fér?

Šálka dobrej kávy už nie je len niečo pre profesionálov, expertov a pôžitkárov. Za kvalitu sú radi ochotní zaplatiť o niečo viac už aj bežní konzumenti. Ak by však tieto peniaze následne ešte tiekli správnym smerom, bol by kávový svet perfektný.

V popredí sú momentálne BioFairtrade značky. Avšak dostaneme pri Fairtrade, alebo Bio značke vždy kávu najlepšej kvality?

Uvažujme spolu:

Juan Santos, jeden starý brazílsky producent kávovníkového zrna a od roku 2011 certifikovaný farmár nepredal všetku svoju úrodu cez Fairtrade. Väčšinou sú to len časti z celkovej produkcie. Tú časť, ktorú cez Fairtrade nepredal, posunul na „voľný“ trh. Juan má napríklad 2 vrecia kávovníkových zŕn, avšak cez Fairtrade predá iba jedno. Za prvé vrece s dobrou kvalitou dostane na „voľnom“ trhu obstojných 1,70€ za libru, zatiaľ čo za druhé vrece s priemernou kvalitou iba 1,20€. Každý farmár sa v takejto situácii rozhoduje na základe toho, ktoré vrecia s dobrou kvalitou posunie za 1,70€ na predaj. Vrece s priemernou kvalitou posunie na Fairtrade, ktoré zaplatí strednú cenu a to 1,40 €.

Ručné preberanie defectov kávovníkových zŕn v Indii

A konzument? Predpokladá, že za jedno balenie Fairtrade kávy , za ktorú spravidla zaplatí viac peňazí ako za kávu bez certifikácie, očakáva jej lepšiu kvalitu. Na základe tohto jednoduchého príkladu je jasné, že slovo fair neznamená vždy dobré a samotný systém Fairtrade zahŕňa niektoré logické chyby. Nie len na obaloch danej kávy, ale aj desiatkach potravín. Zďaleka je však káva najdôležitejší produkt v danom kontexte. Spotrebitelia sú presvedčení, že s každým dúškom certifikovanej kávy podporujú farmárov, zberačov a celé životné prostredie danej krajiny. Skoro sa zdá, že si kupujeme dobré a správne svedomie. Za konštrukciou Fairtrade sa skrýva prirodzene veľký systém  mechanizmov, predpisov a prognóz, ktoré nie sú spotrebiteľmi na prvý pohľad spozorovateľné. Preto nemecký magazín Crema prechádza jednotlivými certifikovanými  plantážami a nahliada do zákulisia. Tohtoročná správa o káve hovorí, že dopyt po Fairtrade káve stúpa a koniec  dopytu nie je v dohľade. Približne 56% nemeckých obyvateľov by si radi svoju šálku kávy vychutnali s čistým a dobrým svedomím. V dôsledku toho kávový priemysel reaguje a na svetovom trhu je k dispozícii viac trvalo udržateľnej  kávy. Káva  s pečiatkou  nezávislej organizácie ako napríklad ,, Rainforest Alliance“, každoročne importuje približne 364 928 – 60 kg vriec kávovníkového zrna, takisto ,,UTZ certified“ importuje kávovníkové zrná z Brazílie (36%), Hondurasu ( 18%) a Indie (6%) alebo ,,Fairtrade“  predala v roku 2013, 11 000 ton kávy len v Nemecku. Celková produkcia tejto kávy  v porovnaní s posledným rokom stúpla o 70%. To je nový rekord, ktorý nepotrebuje komentár. Približne dve tretiny spotrebiteľov a teda konzumentov spája pojem udržateľnosti Fairtrade pozdĺž celého reťazca dodávateľov a to najmä fikciou dobrých pracovných podmienok pre farmárov akým je napr. Juan, ktoré by mali stáť vždy v popredí. Môže však byť jediná pečiatka alebo koncový pocit spotrebiteľa v kontexte všetkých týchto nárokov vôbec spravodlivý? Čo sa však skrýva za jednotlivou pečiatkou a čo sa deje s peniazmi pred ich odovzdaním farmárom? Toto sú otázky, ktoré si pokladá minimálne jedna tretina Nemcov a určite aj iných obyvateľov viacerých krajín. Viac transparentnosti, autentickosti a srdečnosti stojí na vrchole zoznamu prianí konzumentov. Naplnenie takéhoto týchto prianí však nie je jednoduché. Preto chráni veľa rozličných nálepiek, pečiatok a certifikátov rozdiely individuálneho charakteru a to najmä v ich samotnom jadre. Avšak v konečnom dôsledku je vízia vždy rovnaká:  Zlepšenie podmienok pre farmárov a ich spolupracovníkov po celom svete v kontexte s lepším, kvalitnejším kávovníkovým zrnom.

Ručné triedenie zrelých a nezrelých kávovníkových čerešní

Nižšie je uvedených niekoľko Fairtrade systémov a ich popis.


RAINFOREST ALLIANCE – organizácia, ktorej princípom je ochrana prírody. Pozostáva z latinskoamerických skupín ochraňujúcich životné prostredie. Koncentrujú sa najmä na vzťahy medzi producentami a životným prostredím. Vytvárajú ochranu ekosystému a poľnohospodárstva v súlade s prírodou pre lepšiu budúcnosť farmárov. K tomu však musia mať vedomosti o poľnohospodárstve a metódach trvale udržateľného rozvoja pre farmárov. Minimálne ceny a sociálne odmeny  pri Rainforest alliance neexistujú. Farmári môžu samovoľne a nezávisle regulovať a riadiť svoju cenovú politiku a obchody. Prvotná certifikácia stojí 2.250€ a musí byť obnovovaná každé 3 roky. Ak je aspoň 30%  kávy od certifikovaných farmárov, môže byť už použitá pečiatka s obmedzenými údajmi. ( viac                                                                                                                     na www.rainforest-alliance.org )


utzcertifiedlogohighresjpg

UTZ CERTIFIED – táto organizácia je zameraná na produkciu a obchod. V popredí pri UTZ certifikácií stoja najmä finálny produkt a jednotlivé kroky pri produkcii. Dôležitými elementami programu sú zároveň aj transparentnosť a vytváranie trhu so zodpovedne vyrobenými produktami. Počas priebehu práce pod UTZ certifikáciou by malo byť predovšetkým profesionálne pestovanie  a priamy manažment. Vedľa  väčších plantáží otvorila organizácia UTZ svoje brány aj drobným farmárskym spolkom. (viac na www.utzcertified.org )

 

 

 


FAIRTRADE – mal by byť najlepším systémom pre farmárov. Fairtrade je nezávislá non – profit – organizácia zastupujúca producentov. Predovšetkým by mali byť podporovaní malí farmári, ktorí si môžu svoju budúcnosť sami vytvoriť a upraviť. Vyplácajú sa minimálne ceny, ktoré nie sú viazané cenami na svetovom trhu a možnosti prefinancovania priemerných výnosov pestovaných plodín sú pevnou súčasťou štandardov Fairtrade. Sociálne odmeny, ktoré závisia od objemu predaja farmárov, by si mali sociálne projekty ako boj proti chudobe vyžiadať a to najmä v krajinách s veľkým množstvom fariem, plantáží.a poľnohospodárstiev. ( viac na www.fairtrade-deutschland.de )


GEPA – tento systém by mal vytvárať najférovejšie podmienky pre obchod s kávovníkovým zrnom. Gepa je najväčší európsky dovozca pre férový obchod s produktami z rozvojových krajín. Popri pracovných podmienkach na farmách by sa mala upriamiť pozornosť aj na zlepšenie všeobecných životných podmienok ako zásobovanie vodou, či vzdelanie. Preto investuje Gepa do osvety a šírenia tejto filozofie. Dôležitou súčasťou férového systému je spotrebiteľ (konzument). V rámci tohto by mal byť motivovaný pozmeniť svoje správanie v rámci nakupovania a životného štýlu. Gepa spadá ako dovozca pod ďalšie osvedčenia Fairtrade International. ( viac na www.gepa.de )

 


BIO – najlepšie pre poľnohospodárstvo a ekosystém. Od roku 2010 môžu mať potraviny z ekologického poľnohospodárstva spoločné označenie BIO. V popredí týchto označení nestoja sociálne, ale predovšetkým ekologické aspekty udržateľnosti. V súvislosti s tým produkcia kávy musí podľa legislatívy podliehať kontrole ekologického poľnohospodárstva, na základe ktorej obdrží osvedčenie. Produkcia takejto kávy má určité pravidlá. Najmenej 95% produkcie sa musí zaobísť bez génovej techniky, prostriedkov na ochranu kávovníkov, dusíkatých hnojív a takisto iných prostriedkov s ohľadom na pôdu, vodu a ovzdušie. Pri porušení akýchkoľvek uvedených podmienok sa nesmie označenie BIO použivať. ( viac na www.bio-siegel.de )


Fairtrade v praxi

 

Tieto programy a ich ciele sú čestné a dobre koncipované. Avšak sú to len teórie, ktorých uskutočnenie  nie je vždy efektívne. Ďalšiou otázkou je samotné preverenie čestnosti a pravdivosti týchto tvrdení v praxi. Kým vyššie uvedené označenie BIO musí spĺňať zákonné podklady a podmienky, ďalšie označenia nepodliehajú povinným predpisom alebo vyhláškam. Naposledy vedci z univerzity v Londýne odhalili, že mzdy a teda samotné platenie farmám v Etiópii a aj v Guatemale je bez označenia Fairtrade vyššie. Taktiež pracovné podmienky najmä pre zberačov boli lepšie v preskúmaných necertifikovaných organizáciách a podnikoch ako v certifikovaných. Okrem toho s tým spojené hospodárske výhody Fairtrade boli kvôli vysokým cenám certifikácie opäť zrušené. Po rokoch štúdia posledné zistenie akademikov amerických univerzít San Diego a Berkeley je, že momentálne za jedno vrece kávovníkových zŕn dostane farmár aktuálne cez Fairtrade najmenej 1,40€. Táto suma je vyplácaná nezávisle od cien na svetovom trhu. Z týchto peňazí zaplatí farmár svoje osvedčenie, zberačov ako aj náklady na údržbu. Pri tejto sume a nákladoch sa však vynára dôležitá otázka, a to či farmár už pri vyplatení sumy za vrece kávovníkových zŕn nie je v strate. K tejto sume príde ešte nadštandard 0.20€ ako prémia a 0.30€ ako možné BIO príplatky. Tieto ceny boli považované za dobré a spravodlivé. Napríklad aj pre Juana. Avšak on sám musel za svoju žiadosť, čiže samotnú certifikáciu a certifikát zaplatiť vysoký obnos peňazí, a to takmer 3000€. V konečnom dôsledku výsledkom je veľmi malý zisk, ktorý sa vo veľa prípadoch približuje k nule.

Okrem toho sú farmári často krát nútení vstupovať do demokraticky vedenej kooperatívy, čo ich z časti vedie k strate samostatnosti a nezávislosti. Keď ceny na svetových trhoch za jednu libru kávy klesajú  a súčasne dopyt po káve cez Fairtrade  stúpa, veľa farmárov sa rozhoduje svoje farmy a rastúce kávovníky ponechať certifikované a označené aj napriek tomu, že s tým sú spojené  rôzne obmedzenia. Čím viac sa platí, o to viac ľudí sa rozhodne pre svoju kariéru spojenú s pestovaním kávy a samotným farmárčením. Avšak čím je viac pestovateľov, tým viac je ponúk, čo sa odzrkadľuje na náročnosti udržania spravodlivej a nie likvidačnej ceny kávy samotného farmára. Ohnisko spoločenskej a teda sociálnej podpory by sa tak malo nasmerovať viac na prostredie okolo, teda na infraštruktúru, zdravotníctvo, alebo lepšie vzdelanie pre deti farmárov. Naposledy však ukazovatele momentálneho vývoja vyšli ako proti pôsobiace, zatiaľ čo sa minimalizuje práca detí  a otvárajú sa dvere ďalším povolaniam.

Čo môže spotrebiteľ v momentálnej situácii robiť, keď by chcel kúpiť kvalitnú a dokonalú kávu, avšak nemá záruku, že  je na 100% ponúkaná a  predaná tak, ako to vyžaduje samotný farmár? Obzvlášť zaujímavý prístup v danej súvislosti je tzv. DIRECT TRADE. Veľa pražiarní sa rozhoduje stále viac pre odber zelených kávovníkových zŕn priamo od jednotlivo vybraných farmárov. Najčastejšie sú osobné návštevy priamo v krajine pôvodu daných kávovníkových zŕn prvým a hlavným bodom spolupráce. Takto si najlepšie môžu kupujúci čiže odberatelia vytvoriť ten najsprávnejší obraz cez skúsenosti priamo na farme alebo cez reálne videnú kvalitu kávovníkových zŕn. Platí, že chémia medzi kupujúcim a farmárom výrazne napomáha k stabilite osobných zmluvných vzťahov. Veľkou výhodou sú zjednané ceny pre zelené kávovníkové zrno, ktoré sú síce v porovnaní s Fairtrade výrazne vyššie no popritom viac stabilnejšie, takže jednotlivý farmár bude primerane odmenený a zároveň sa bude snažiť čo najvyššie udržať kvalitu svojho produktu. Pôvod zrna, systém spracovania, pramene nákupu a jednotliví farmári môžu byť pomocou ich zmluvných pražiarov prezentovaní a zároveň koncovými spotrebiteľmi cez internet ale i osobne jednoducho recenzovaní. Tomuto môže pomôcť aj férový prístup jednotlivých pražiarov napr. uvedením pravdivých informácií o pôvode kávovníkového zrna na vonkajších obaloch svojich produktov. Pri obchode je to ako pri samotnej káve – to čo sa počíta je správna kombinácia kvality a ceny.