,,Krotenie Divočiny“ 1. časť

,,Krotenie Divočiny“ 1. časť

Odrody kávy Typica patria k vrcholom medzi ostatnými odrodami. Považujú sa za začiatky pestovania kávovníkov.

 História odrôd  Typica siaha až do obdobia ,,kráľa slnka“ –  Ľudovíta XVI. a odvážneho námorníckeho dôstojníka, ktorý zdieľal svoj prídel vody s malou rastlinkou. Typica bola prvá dopestovaná odroda druhu kávovníka Coffea Arabica. Preto patrí medzi najstaršie odrody Coffea Arabicy. Pramene zelených plôch pochádzajúcich z Jemenu, ktorých základom boli divo rastúce etiópske rastliny sa stali pôvodom zelených plôch obsypaných kávovníkmi a ich odrodami. Výnimkou nebola ani odroda kávovníka Coffea Arabica – Typica. Má najnižšiu genetickú diverzitu, pretože v konečnom dôsledku pochádza z jedného druhu kávovníka. Citovaný príbeh francúzskeho námorného dôstojníka Gabriela – Matthiue de Clieu, ktorý previezol rastlinu na svojej lodi ,, Dromedaire“ na Martinique ( karibský ostrov) je skutočne pravdivý.

Medzitým genetici jednoznačne preukázali, že Typica sa skutočne bez najmenších pochýb kladie za vinu jedinej rastline. Celá rastlinná línia je preto z jednej rastliny, ktorá si vytvorila svojich potomkov, ktorí si prispôsobujú podmienky rastu podľa pestovateľskej krajiny. Typica dorastá do výšky maximálne od 3,5 do 4,5 m. Typické pre ňu je najmä farba mladých listov, ktorá nebude nikdy bledo zelená ako pri ostatných odrodách ale bronzová. Bočné vetvy rastú takmer do horizontálnej podoby. Kávovníkové čerešne a vo vnútri uzavreté kávovníkové zrná majú pozdĺžne – oválne tvary. Takmer všetky odrody Typica, okrem pár výnimiek ako ,,Guatemala“ a ,,Blue Mountain“ sú náchylné na mnohé choroby a škodcov. Úrodnosť odrôd Typica je nízka až priemerná. Významní dopestovaní  zástupcovia odrôd Typica sú ,, Blue Mountain“ ( Kolumbia, Stredná Amerika, Karibik ( Jamaica), Papua Neu Guinea), ,,Kent“ ( India), ,,Java Typica“ ( Indonézia), ,, BlawanPasumah“ ( Indonézia, Východ – Java), ,, BLP“ ( Indonézia), ,, Bergendal“ ( Indonézia, Sever – Sumatra), ,, Jamaique“ ( Kamerun), ,, Kona“ ( Hawai), ,, Sumatra“ ( Brazília), a ,,PlumaHidalgo“ ( Mexiko). Najčastejšie sa v Strednej Amerike dopestovali a naďalej pestujú  trpasličie odrody pod názvami ,,Villa Lobos“, ,,San Bernardo“, ,,San Ramom“, a ,,Pache“.

Estate_Badra_19

Známy, ak nie najznámejší zástupca odrody Typica je jej mutácia  ,, Maragogype“, pochádzajúca z Brazílie, s veľmi rýchlym rastom, avšak bohužiaľ aj s obrovskou náchylnosťou a citlivosťou na škodcov, choroby a mráz. Rozvíjajúca sa Maragogype je napríklad ,,Pacamara“( krížená s ,,Pacas“), ,,Maracatu“ ( krížená s ,,Catuai“) a ,, Maracaturra“ ( krížená s ,,Caturra“).

Históriu odrody Typica dokážete isto nájsť v každej knihe zaoberajúcej sa kávou alebo kávovníkovým zrnom. Jej dejiny sú vryto zapísane v každej kávovej literatúre najmä príbehom prvého kávovníka na  Martinique ( karibskom ostrove) prepraveného v drevenej debničke námorného dôstojníka. Avšak tento príbeh je chápaný skôr ako mýtus alebo legenda, nie však ako historický dokument.

Treba však zaďakovať Gabrielovi-Mathieu de Clieu ( 1687 – 1774) francúzskemu námornému dôstojníkovi, neskôr poručíkovi a guvernérovi, za to že rozšírili kávovník a teda aj kávu do Karibiku a neskôr aj do celej Ameriky. V roku 1723 preniesol tak tento veľký muž kávovník zo záhrady v Paríži na ostrov Martinique, a tým položil základy kávovníkov a tak celého kávového sveta vo francúzskych kolóniách.

Ale ako sa kávovník dostal až do Paríža? V roku 1710 boli všetky rastliny vrátane kávovníka prenesené ako vojnová náhrada z Amsterdamu do Paríža. V Amsterdame mali tieto rastliny svoj začiatok už v roku 1706, kedy tam boli dovezené z Javy. Tam bol zistený aj prvý genetický pôvod odrody nazývanej Typica. Všetky popisy a dohady z tej doby o kávovníkoch a ich odrodách sa tak neustále v súčasnosti potvrdzujú.

Cez sprostredkovanie a návrh osobného lekára ,,kráľa slnka“, dostal De Clieu ( ,, kráľ slnka“) tri kvetinky, ktoré mali slúžiť ako základ francúzskych kávovníkov v Karibiku. Z pôvodných troch ,,kvetiniek“ prežila jediná. Cesta sprevádzaná bezvetrím, dlhými prechodmi, či útokmi pirátov sa stala osudným dvom sadeniciam kávovníkov. Ak chcel De Clieu úspešne dopraviť posledný kávovník do prístavu, musel sa s ním rozdeliť o svoj prídel pitnej vody. A práve vďaka tomuto gestu sa v roku 1726 tešili z prvej úrody slávneho kávovníka. Kávovníky sa začali šíriť do celého Karibiku a neskôr cez Kubu do Mexika na americký Kontinent. Medzitým sa však povráva a vznikla ďalšia teória o tom, že pôvodne De Clieu mal prevážať na svojej lodi namiesto živých kávovníkov len hŕstku osiva. Bolo to veľmi bežné. Avšak, z dôvodu časovej tiesne boli všetky typy rastlín vždy uprednostnené, museli si však zvyknúť na klimatické podmienky a po príchode prežitie v drevených prepravkách.

Viac o odrode Typica a jej kávovníkovej matke Coffea Arabica sa dozviete v pokračovaní tohto článku. Kedy? Už čoskoro. Ak chcete vedieť kde sa pestuje, ako sa pestuje, ktoré chute a arómy sú pre ňu typické, či na ktoré prípravy je najvhodnejšia sledujte nás ďalej.

Článok vznikol v spolupráci Coffee Consulate a magazínu Crema.