Cascara, ako vedľajší produkt kávovníka začína byť oficiálne dostupná aj v blízkosti našich hraníc, ba dokonca aj na našom území. Pozrime sa bližšie na čerešňovú šupku, ktorá má potenciál byť oveľa viac ako len kompost.
Cascara je už veľmi dlho na trhu s možnosťou viacerých príprav či spracovania. Našla si svojich milovníkov, ale i „hejterov“. V dôsledku problémov s bezpečnosťou danej potraviny nebolo možné cascaru bezpečne dovážať a využívať jej sladký potenciál naplno. Dnes je však všetko inak.
ČO JE CASCARA?
Cascara je vedľajším produktom kávovníkov. Vyrába sa z vysušenej šupky kávovníkovej čerešne. Má bohatú, ovocnú chuť, ktorá je ideálna na prípravu horúceho, ovocného nápoja, ale i osviežujúcej limonády či iného nealkoholického nápoja.
To, čo najviac v súvislosti s kávovníkom poznáme sú zrná vo vnútri kávovníkovej čerešne. O zvyšku rastliny, kávovníka sa v západnom svete až donedávna veľa nepremýšľalo. Keďže šupka a dužina tvoria významnú časť čerešne z hľadiska objemu, vedľajšie produkty by skutočne mohli mať významnú hodnotu. Vedľajšie produkty kávovníka obsahujú kofeín, antioxidanty, vlákninu a bielkoviny, takže sa skutočne dajú použiť na množstvo rôznych účelov.
CASCARA A POTREBNÉ POVOLENIA
Najväčším problémom cascary za posledných sedem rokov bol jej právny status. Po mnoho rokov sa cascara považovala len za súčasť kávovníka, a preto bola legálna. To sa však zmenilo v roku 2015, keď rakúska kávová spoločnosť chcela vytvoriť nealkoholický nápoj na báze cascary. Zrazu sa legálnosť a bezpečnosť potravín stali problémom. V Európskej únii musia byť nové potraviny schválené na základe ich nezávadnosti pre ľudské zdravie. A keďže nebola rozšírená konzumácia cascary, považovala sa za novú potravinu. Príslušným orgánom v EÚ bolo potrebné zaslať žiadosť a potrebné dokumenty o jej neškodnosti. Kvôli byrokracii to však trvalo až do roku 2022. Dnes sa už cascara v Európe považuje za legálnu potravinu, samozrejme však s malým háčikom.
Už priamo na farmách musia pestovatelia kávy vopred vedieť načo bude cascara použitá. Farmári musia s cascarou zaobchádzať veľmi odlišne. Ak je použitá iba ako kompost jej ďalšie spracovanie nie je potrebné, avšak v prípade jej ďalšieho využitia v potravinárstve, napríklad na čaj či iný nápoj je zaobchádzanie s ňou viac ako kľúčové. Po odstránení dužiny sa musieť šupka čerešne umyť alebo ošetriť parou, aby sa zabili všetky baktérie, ktoré by mohli byť prítomné. Ďalším krokom je starostlivé sušenie a bezpečné uskladnenie či balenie.
CASCARA AKO ČAJ
Aj keď to môže znie ako novinka a niečo moderné, pravdou je, že čaj z cascary či listov tu bol skôr ako samotná káva. Jeden z najznámejších historických príkladov je z Jemenu, kde sa čaj z kávových čerešní, konkrétne z ich šupiek a dužiny nazýva Qisher. Jeho prípravu a účinky opísal už v roku 1823 britský lekár menom Robert Finlay, ktorý si čaj z cascary v tom čase vychutnával ako tradičný nápoj obyvateľov Jemenu.
Samotný názov cascara je odvodený zo španielskeho slova pre šupku. V regiónoch, kde sa vyrába káva, existuje určitá tradícia používania čerešňovej šupky ako čaju. Pre farmárov je zvyčajne príliš drahé piť kávu namiesto toho, aby ju predávali. Na druhej strane sú vedľajšie produkty lacným zdrojom kofeínu.
AKO NA PRÍPRAVU ČAJU Z CASCARY
Rovnako ako bežná káva, aj cascara môže mať inú chuť v závislosti od odrody, pôdy a pozberového spracovania. Typické tóny sú však čerešňa, ibištek a náznaky tabaku a sušeného ovocia. Obsahuje kofeín, ale v menšom množstve ako bežná káva. Pokiaľ ide o kofeín, je porovnateľný so zeleným čajom. Varenie čaju z cascary je jednoduché.
Dobrým pravidlom je použiť asi 4 gramy cascary na šálku. Vysušené šupky namočte na 3-8 minút do horúcej vody. Výsledný nálev má bohatú, ovocnú chuť s jemne sladkastou chuťou. Cascara je výborná aj ako ľadový čaj, avšak je potrebné zvýšiť silu nápoja, aby ste ho mohli zriediť ľadom.
OSTATNÉ VEDĽAJŠIE PRODUKTY KÁVY
Všetky vedľajšie produkty sú silne podceňované. Najviac však práve kávovníková čerešňa. Šesť kilogramov čerešní sa zmení na približne na 1 kilogram zelených kávovníkových zŕn. To znamená, že vyhadzujeme 5 kilogramov potraviny. Zbierať čerstvé čerešne umožňuje vytvárať rôzne produkty. Pyré, sirupy a dokonca destilovať kávové liehoviny pomôžu farmárom dostať sa k oveľa udržateľnejšiemu životu, pretože nemusia nič navyše sadiť, stačí ak využijú potenciál celej rastliny a zozbierajú všetko čo príroda ponúka.
· Strieborná „blana“
Tento tenký kúsok organického materiálu je vedľajším produktom procesu praženia. Tento jemný povlak, nachádzajúci sa na zelených kávovníkových zrnách je mimoriadne hodnotný a zdravý produkt. 70% z toho je nestráviteľných, takže je veľmi dobré pre náš črevný systém, keď ho pomáha čistiť. Má tiež 20% obsah bielkovín, takže ho možno použiť ako rastlinný proteín. Dá sa ľahko zmiešať s múkou a ísť do pečiva.“
· Listy kávovníkov
V prípade niektorých vedľajších kávových produktov, najmä listov, je známe ich tradičné využívanie ako potraviny, a to najmä v tretích krajinách. Ľudia v Etiópii, Južnom Sudáne, Libérii, Indonézii a na Jamajke tradične konzumujú bylinné nálevy vyrobené z kávových listov. Listy sú pozbierané, vysušené a zalievané horúcou vodou, po vylúhovaný vzniká príjemný čaj s nádychom zeleného čaju, fazuliek a hrášku.
· Kvet kávovníka
Kávovníky tvoria biele, mnohokveté súkvetia. Po vysušení sa z kvetov môže pripravovať čaj. Vôňa kvetov je výrazná po jazmíne, a tak táto horúca pochúťka z kvetov kávovníka má príznačnú jazmínovú chuť. Sušené kvety získané obsahujú približne 1 g kofeínu na 100 g. Toxikologické údaje zatiaľ nie sú k dispozícii a tak si v Európe na horúci nápoj z vysušených kvetov kávovníkov musíme počkať.
· Pergamen
Pergamen, ktorý sa nachádza priamo na zelenom kávovníkovom zrne a hneď pod sladkou dužinou je zriedkavo skúmaný a nie je efektívne využívaný. Extrakt z pergamenu bol navrhnutý ako bio komponent s antioxidačnou aktivitou. Najnovšie štúdie poukazujú na potenciál tohto vedľajšieho produktu. Jeho využitie je sľubné ako nízko kalorická funkčná zložka na obohatenie stravy o vlákninu v potravinách i reguláciu glukózy v krvi.
· Kávová usadenina
Kávová usadenina vzniká pri extrakcii pomletých kávovníkových zŕn a horúcej vody. V potravinárskom priemysle by sa kávová usadenina mohla použiť ako zdroj vlákniny alebo prísada do pekárenských výrobkov, prípadne na výrobu alkoholických destilátov. Okrem cukrov, bielkovín a minerálov obsahuje kávová usadenina aj tuk, ktorý možno extrahovať ako kávový olej.
Moderná, ekologicky orientovaná spoločnosť prikladá veľký význam znižovaniu odpadu, preto má zmysel nelikvidovať vedľajšie produkty výroby kávy a priviesť ich do hodnotového reťazca, ak sa preukáže, že to nepredstavuje bezpečnostné riziko pre ľudské zdravie. Pridaná hodnota kávovníka by mohla zvýšiť sociálnu a ekonomickú prosperitu v chudobnejších regiónoch a pôsobiť proti klesajúcej cene kávy, čo sa v súčasných časoch globálnej hospodárskej krízy obzvlášť oplatí.
Využívanie vedľajších kávových produktov môže vyriešiť niekoľko problémov pestovateľov kávy. Môžu ponúkať prácu na dlhšie obdobia a v rôznych obdobiach roka, takže v ideálnom prípade môžu byť pracovníci zamestnaní na farme po celý rok.
Článok vznikol v spolupráci s magazínom Crema a nemeckým školiacim strediskom Coffee Consulate
