Akreditované školiace stredisko pre baristov | Kávová kultúra | Vzdelávanie

Kávovník a klimatické zmeny – 2. časť

Nedávno sme vám priblížili problematickú situáciu pestovateľov kávy v Indii, pričom sme zároveň spomenuli, že nástrahy sa nevyhýbajú ani štátom Latinskej a Južnej, či Severnej Ameriky. Mexiko nie je výnimkou. Kávovník a klimatické zmeny – 2 časť.

Farma FINCA HAMBURGO vedená Thomasom Edelmann Blass, ktorý produkuje najjemnejšiu kávu s citrónovými tónmi v čistom spracovaní. Thomas pochádza z rodiny, ktorá kávovníkové zrno pestuje už niekoľko generácií.

Keď v roku 1989 medzinárodná cena kávy prudko klesla ovplyvnilo to všetky kávovníkové plantáže a tak aj príjmy farmy Finca Hamburgo klesli na pokraj bankrotu. Rod Edelmanovcov sa však tomu nechcel podvoliť a našiel na trhu širokú medzeru – predaj “speciality grade coffee” a tak obnovil stabilitu svojej plantáže s väčším úspechom, ako iné obrovské kávovníkové plantáže v regióne Soconusco.

Finca Hamburgo kávovníková farma
Kávovníková farma Tomasa z Mexika

Kávovník a klimatické zmeny

Kávovníky v Mexiku musia v súčasnosti bojovať s tzv. coffee rust (lat. Hemileia vastatrix), alebo hrdzou kávovníkových listov, čo je choroba, ktorá sa usádza na spodnej strane listu a požiera ho. Kávovník bez listov nie je schopný výživy, nemôže rásť a farmár prichádza o úrodu. Do troch rokov kávovník odumrie, pretože bez listov neprebieha fotosyntéza.

Rovnako sa táto choroba, prezývaná aj Roya, vyvíja a prispôsobuje. Kedysi sa do vyšších nadmorských výšok nedostala. Farmár sa nemusel obávať pokiaľ bola farma položená vyššie, ako 800 m.n.m. No teraz už takáto nadmorská výška nie je prekážkou. Zároveň sa skrátil aj jej životný cyklus, ktorý pôvodne trval 90 dní, dnes je to 30. Pre pochopenie môžeme uviesť, že ak sa v minulosti nastriekali kríky fungicídmi, kávovník bol v bezpečí na tri mesiace. Dnes má po mesiaci krík nové listy aj s novou chorobou, čo znamená, že farmárovi hrozí, že behom 30 dní príde o celú plantáž.

To samozrejme súvisí aj s financiami a nastavením rozpočtu. Na začiatku roka si farmár stanoví, že prebehnú štyri kontroly a preventívne opatrenia voči chorobe. Ak však potrebuje piatu, nemá na ňu peniaze ani ľudí a výsledok je potom rovnaký, ako keby nespravil kontrolu vôbec. Navyše prišiel o peniaze.

Ďalším problémom je počasie. Kávovník potrebuje vodu, vďaka ktorej môže kvitnúť a prinášať úrodu. Dažde však neprichádzajú vždy keď treba a to znamená, že kávovník nekvitne. Pestovateľov kávovníkového zrna tak čaká ťažký rok. Na to, aby kávovník dobre kvitol, potrebuje približne 30 milimetrov vody. Minulý rok však napríklad na farme Thomasa Edelmanna mali 8 milimetrov už vo februári, čo spôsobilo, že krík začal kvitnúť. No 8 milimetrov bolo príliš málo.

Od času kvitnutia závisí aj obdobie zberu, ktoré sa počíta tak, že ku dňu kvitnutia kávovníka sa pripočíta 210 až 240 dní – v závislosti od druhu (Pacamara trvá dlhšie než napríklad Bourbon) – výsledkom je termín, kedy je potrebné zahájiť zber.

Strach o živobytie

Sociálny faktor v Mexiku tiež zohráva svoju dôležitú úlohu. Tak, ako v Indii, aj v Mexiku odchádza skúsená pracovná sila do miest a teda chýba na farmách. Prístup k farmám vnímajú rozdielne aj rôzne generácie.

Thomasov starý otec vlastnil farmu, ktorú má po jeho smrti na starosti jeho otec. Ten ju však iba udržiava, nie je totiž farmárom. Je právnik. Na farmu chodí pozrieť cez víkend, aby vedel, čo sa stihlo spraviť. Lenže nová generácia, súčasťou ktorej je aj Thomas, nechce pracovať v kanceláriách korporácií, kde bude mať istotu a kariérny postup. Ide o pomerne vzácny úkaz, preto sa táto generácia nazýva aj „shooting star“.

Mladí ľudia sa dali na riskantnejšie povolanie bez istoty – nevedia, ako sa bude v danom roku dariť úrode, či príde nejaká choroba, či bude vhodné počasie. A ak sa aj všetky tieto faktory zosúladia, stále ich trápi otázka, či budú ceny kávovníkového zrna také, aby zaplatili aspoň náklady.

Ceny kávovníkového zrna totiž podľa Thomasa klesli. Pohybujú sa podľa toho, aké je v Mexiku počasie, či je sucho alebo mokro. Spomína na obdobie, kedy bola cena zrna 2,20 doláru za libru. Potom prišla predpoveď počasia, ktorá hovorila o šiestich dňoch dažďov. Cena spadla na 2,05 doláru za libru. Z iného zdroja zasa prišli informácie, že sezóna bude suchá, čo opäť spôsobilo vzostup ceny. O čom to vypovedá? Cena neodráža ani tak to, či bude dostatok zeleného kávovníkového zrna, kedy by logicky v prípade nedostatku cena stúpala a v prípade nadmernej úrody klesala, ale cenu ovplyvňujú rôzne iné faktory. Môže sa teda stať, že náklad na vrece surového kávovníkového zrna je 140 dolárov, no na trhu sa predá za 100.

Kávovníková farma v Mexiku
Farma Finca Hamburgo

Ak nastane takéto obdobie, nie je veľa možností, čo spraviť. Z ôsmich mexických bánk poskytuje poľnohospodárske pôžičky iba jedna. Dôvod je prostý – obchod s kávou je veľmi neistý. Na druhej strane je nutné povedať, že farmári majú sami problém hospodáriť s peniazmi. Často krát sa stane, že si majiteľ požičia od banky 100 000 dolárov, z ktorých 60 000 dá na farmu a za zvyšok si kúpi napríklad nové auto. Následne nie je schopný splácať dlh a banka mu vezme založený majetok – plantáž. Tá potom zostáva opustená, neprodukuje a chátra, robotníci nemajú prácu a odchádzajú preč.

Situácia je čoraz komplikovanejšia. Máloktorý farmár premýšľa nad tým, či jeho káva získa v hodnotení 87 bodov v hodnotení SCAA alebo nie. Skôr sa zaujíma o to, či dokáže splácať úvery na farmu, alebo o ňu príde. Ak sa to stane, čo bude so všetkými ľuďmi, ktorí na nej pracovali?

Je preto nanajvýš potrebné, aby samotní pražiari hľadali spôsob, ako nakupovať kávovníkové zrno priamo od samotného farmára formou “direct trade”. Tento spôsob zabezpečí to, že farmári dostanú viac peňazí ako od priekupníka a dokážu zabezpečiť trvalú udržateľnosť kvality a samotnej existencie konkrétnej farmy.

Článok pripravený v spolupráci s Coffee Consulate a magazínom Crema.

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ