Akreditované školiace stredisko pre baristov | Kávová kultúra | Vzdelávanie

Kde sa káva pestuje?

Kde sa káva pestuje? Keď sa povie slovo káva, automaticky si ju predstavíme z Brazílie, či Etiópie. Veľmi chuťovo zaujímavé, no menej známe sú odrody dovážané napríklad z  Rwandy, Tanzánie, Filipín, či Vietnamu. V súčasnosti sa však kávovníky pestujú v takmer 100 krajinách sveta. Kde a prečo práve tam?

Kávovníky sa pestujú v tropickom a subtropickom pásme medzi obratníkom Raka a Kozorožca. Sú to najmä oblasti strednej a južnej Ameriky, východnej a západnej Afriky a Ázie. Zaujímavé sú aj iné oblasti ako Karibik, Hawai či Austrália. Pre svoj zdravý rast potrebujú najmä správne zloženie pôdy, rovnomerné klimatické podmienky a správnu nadmorskú výšku.

Zloženie pôdy

Zloženie pôdy zohráva veľký význam. Kávovníky majú veľmi jemné korene, a preto je dôležité aby pôda nebola hutná a ťažká. Najvhodnejšie formy pôdy pre kávovníky sú preto Laterit, alebo Sopečná hornina , ktoré vďaka svojej sypkej štruktúre umožnia kávovníkom zapustiť korene dostatočne hlboko. Vďaka tomu je zabezpečený pravidelný prísun živín. Okrem živín sú v pôde pre kávovníky podstatné aj minerálne látky či správne pH. Ak je pôda príliš kyslá alebo príliš zásaditá kávovník začína odumierať.

Klimatické podmienky

Kávovníky pre svoj zdravý rast potrebujú najmä pravidelné slnečné žiarenie a taktiež dostatočnú vlhkosť. Veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, či ročnými obdobiami spôsobujú nepravidelnú a často krát znehodnotenú úrodu. Pokiaľ teplota klesne na úroveň mrazu, okamžite kávovník odumrie. Aká je teda správna teplota?

Keďže druhov kávovníkov a taktiež ich odrôd je veľa, líši sa aj ich teplota pestovania. Nedá sa nikdy hovoriť o ideálnej a stabilnej teplote. Najväčším prínosom pre kvalitu dopestovaných kávovníkových čerešní sú teploty od 17°C do 24°C (Coffea Arabica)  a od 24°C do  30°C. (Coffea Canephora). Príliš vysoké teploty a vysoká vlhkosť spôsobujú hnilobu a jednoduchšie preniknutie škodcov.

Pestovanie na priamom slnku je obľúbené pre množstvo krajín, ktoré sa radia medzi pestovateľov a vývozcov zelených kávovníkových  zŕn (Brazília, Kolumbia…) Kávovníky sa pestujú na plantážach zväčša s rovným reliéfom a na priamom slnku. Vďaka nemu je kvalita úrody vysoká, avšak nepravidelná. Priame slnečné lúče spôsobujú rýchlejší vývin samotného kávovníka, i kávovníkových čerešní. Cukornatosť samotných plodov sa tak rozvinie rýchlejšie. Výhodou pestovania na priamom slnku je pre pestovateľov aj dostupnosť samotného terénu. Keďže popri kávovníkoch nerastie nič iné a kávovníky sú zväčša usporiadané do línii je možné použiť najrýchlejšiu formu zberu – mechanický zberov (pomocou kombajnov).

Tieniace stromy

Niektoré kávovníky sú závislé na priamom slnečnom žiarením, iné zase potrebujú ochranu tieniacich stromov. Medzi najčastejšie tieniacie stromy patria banánovníky, palmy, či vanilka a iné koreniny. Pestovanie kávovníkov pod tieniacimi stromami je oveľa pomalšie, kvalita úrody je pravidelnejšie. Najčastejšie sa takéto kávovníky pestujú v krajinách, ktoré patria medzi najstarších pestovateľov a vývozcov kávovníkových zŕn ( Etiópia, Kenya…) Tieniacie rastliny vyrovnávajú teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Vďaka ich výškam chránia kávovníky aj pred chladom a vetrom. Tieniace stromy i rastliny potrebujú z pôdy živiny pre svoj rast. Tieto živiny však vracajú formou spadnutých listov a odparovania naspäť do pôdy. Je veľmi dôležité, aby tieto stromy i rastliny mali hlbšie korene ako kávovníky a tak nemuseli navzájom bojovať o živiny.

To ako formou sa samotný farmár rozhodne pestovať kávovníky záleží najmä od krajiny, kde sa nachádza, kultúry a taktiež tradície svojej rodiny.

Tieniace stromy kávovníkov
Nadmorská výška

Podobne ako pri teplotách aj pri nadmorských výškach zohrávajú úlohu jednotlivé druhy, či odrody kávovníka. Najčastejšie kávovníkové plantáže nájdete v nadmorskej výške od 800mm až po 1700mm. Zaujímavosťou sú však divo rastúce kávovníky, ktorých úroda sa pravidelne zbiera v nadmorskej výške 2000mm až 3000mm. Nájdete ich v Etiópii. Ich úroda je nepravidelná, avšak výsledná chuť samotnej kávy jedinečná. Vo vyšších nadmorských výškach je zväčša aj chladnejšie podnebie, čo spôsobuje dozrievanie kávovníkových čerešní pomalšie, avšak hustota čerešne, teda jej sladkosť je výraznejšia.

Choroby kávovníkov

Okrem klimatických zmien a nedostatku zamestnancov je najväčším postrachom pre pestovateľov kávovníkov aj množstvo chorôb, plesní či škodcov.

Najčastejším ochorením v súčasnosti je tzv. ,,kávovníková hrdza“ –  Roya. Usádza sa na spodnej strane listu a požiera ho. Prejavuje sa to rýchlym žltnutím a vysušením listu. Šírenie tejto choroby je prostredníctvom vetra a počas 30 dní farmár môže prísť o celú kávovníkovú plantáž.  Kávovník bez listov je mŕtvy kávovník, preto je veľmi dôležitá prevencia.

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Hemileia_vastatrix_Leaf_symptoms.png

Medzi živočíšnych škodcov sa radia najmä chrobák Hypothenemus Hampei Xylotrechus Quadripes. Zatiaľ čo prvý typ škodcu napadá listy a plody jeho čierno biely kolega kladie larvy tesne pod stonku kávovníka, ktoré po vyliahnutí ihneď začínajú kávovník rozožierať od spodnej časti. Rozožieranie koreňového systému kávovníka spôsobí jeho okamžité odumretie.

By L. Shyamal – Own work, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=29444527
Káva priamo od farmárov

Práca každého jedného pestovateľa kávy je náročná, no väčšina z nich to berie ako poslanie. To, že si ráno alebo po dobrom obede pripravíme kávu, je pre nás príjemná samozrejmosť. Vďaka klimatickým zmenám a množstva škodcom a ochorení sa však káva postupne stáva menej dostupnejšou. Vieme im pomáhať spoločne. Kúpou kávy DIRECT TRADE, teda priamo od farmárov, síce neovplyvníme poveternostné podmienky danej krajiny, či vyhubenie škodcov, avšak zabezpečíme dostatočné finančné prostriedky určené na pravidelnú prevenciu a edukáciu samotných farmárov a ich zamestnancov.

Článok: Kde sa káva pestuje?

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ