Akreditované školiace stredisko pre baristov | Kávová kultúra | Vzdelávanie

GASTRONÓMIA JE VIAC AKO LEN JEDLO A NÁPOJE

Gastronómia, ale aj práca v nej je dlhodobo podceňované odvetvie nielen zákazníkmi, no žiaľ aj samotnými majiteľmi, ktorým stačí poskytovať priemerné služby v nádeji, že pre ich zákazníkov sú postačujúce. Realita je však úplne iná. Nastal trend zdravých potravín, zdravého životného štýlu, a to, čo je súčasťou nášho bežného života, očakávame aj v prevádzkach. Viacero prevádzok však v tomto smere zaostáva.

Mnohí z nás vnímajú pracovné pozície  v gastronómii ako fyzicky náročné, no zvládnuteľné každým človekom bez potrebného vzdelania.  Doma si vieme navariť, vieme si to naservírovať, ba dokonca aj pripraviť kávu či jednoduchý miešaný nápoj. Ak sa už rozhodneme navštíviť gastronomický podnik očakávame niečo viac. Zážitok z chutného jedla, voňavej kávy, ale i celkovej atmosféry podniku a bezpochyby jeho personálu je hlavným dôvodom záujmu o návštevu nášho obľúbeného podniku.

GASTRÓNÓMIA OČAMI ZÁKAZNÍKOV

Pod prácou  v gastronómii či hotelierstve si všetci predstavujeme čašníka, ktorý roznáša  jedlá a nápoje či kuchára, ktorý trávi dlhé hodiny pri hrncoch. Keďže každý z nás má v pláne žiť úspešnú budúcnosť neuvažuje o tom, že svoj pracovný život zasvätí práve takémuto typu povolania.

V prvom rade však gastronómia znamená priestor pre rozvíjanie vlastnej osobnosti každého človeka či už je to zákazník, zamestnanec alebo samotný majiteľ.  Kultúra servírovania a prípravy pokrmov, či nápojov je dôvod, vďaka ktorému si zákazník oddýchne a zabudne na náročný deň či týždeň, ktorý práve prežil.  Gastronomické prevádzky sú miestom, kde sa ľudia stretávajú za účelom pôžitku, ale i oddychu od každodenných povinností a stresu.

GASTRONÓMIA OČAMI PRREVÁDZOK

Na prvom mieste gastronomických prevádzok by malo byť zamestnanie kvalifikovaného personálu. Na Slovensku máme množstvo šikovných ľudí, no je len veľmi málo prevádzok, ktoré sú ochotné ich aj  hľadať a radšej zvolia rýchlejšiu alternatívu so zamestnaním človeka, ktorí je ako sa hovorí ,,po ruke“.

V súčasnosti máme dostatok kvalitných a vyškolených ľudí pre gastronómiu , avšak svoje povolanie nevykonávajú. Hlavným dôvodom ich nezáujmu o dané pracovné pozície sú najmä v slabom finančnom ohodnotení, ale i celkovom podhodnotení celého gastro sektora. Mnoho ľudí ,,z fachu“   sa rozhodlo skúsiť šťastie v zahraničí, alebo zastávajú iné pracovné pozície. Dopyt však po ich zručnostiach neustále narastá.

PODNIK JE ZRKADLOM ZÁKAZNÍKOV

Podnik je tak úspešný, ako sú spokojní jeho zákazníci.  Zlaté pravidlo gastronómie, na ktoré sa postupom času zabúda.  Väčšina podnikov ponúka služby podľa vlastného uváženia a nie na základe dopytu zákazníkov či aktuálnych svetových trendov. Problém však nemusí byť vždy len na strane prevádzky.

Zákazníci si rýchlo zvykli na priemernosť podnikov. Uspokoja sa aj s menej chutným jedlom, či neochotným personálom. Nezáujem ľudí o skutočný gastronomický zážitok primäl podniky zlenivieť. Nemajú potrebu posúvať vpred nielen svoje vedomosti, ale i zručnosti, ktoré sú v tomto segmente kľúčové.  Často krát sa, preto stretávame s názormi majiteľov podnikov, že snaha robiť niečo lepšie nie je zákazníkmi docenená. Vyvráťme toto uvažovanie majiteľov zdravo náročným prístupom. Chcime viac ako dostávame, pretože len tak môžeme naše obľúbené podniky a s nimi aj celú gastronómiu posunúť vpred.

KÁVA HNACÍ MOTOR GASTRONÓMIE

Už aj samotné prevádzky zisťujú, že pokiaľ chcú uspokojiť svojich zákazníkov a udržať si ich priazeň, musia okrem kvalitného jedla, či zákuskov ponúknuť aj kvalitnú a kvalitne pripravenú kávu. Vďaka tejto skutočnosti sa pozícia ,,barista“ stáva atraktívnejšou ako kedykoľvek predtým.

Nestačí mať kvalitnú surovinu, teda kávovníkové zrná, a úžasného pražiara, ktorý ich správne upraží. Veľkú zásluhu na celkovej chuti kávy má jej spôsob prípravy. Je množstvo faktorov, vďaka ktorým aj z tej najkvalitnejšej kávy dostanete do šálky nepríjemnú, v mnohých prípadoch prepálenú chuť. V súčasnosti ľudia pijú kávu podľa toho či im chutí alebo nie. A to je správne. Dôležité je učiť ľudí piť kávu, nie instantné nápoje, ktoré nemajú s tou skutočnou kávou nič spoločné.  

Stále viac baristov sa začína hrať s kávou. Skúmajú rôzne hrúbky, rôzne pomery kávy, či teploty vody. Dôležité je však uvedomiť si, že základné kávové a kávovo mliečne nápoje sú a vždy budú najväčším lákadlom pre bežných zákazníkov. Aj napriek tomu, stále mnoho ľudí nevie ako si ich má správne vypýtať, alebo čo od nich môže očakávať. Barista je nielen človek, ktorý by vám mal vedieť pripraviť chutnú kávu, ale aj človek, ktorý vás aj o nej niečo naučí.

KTO JE VLASTNE BARISTA

Keď sa povie slovo barista, ľudia si hneď predstavia človeka, ktorý vám nakreslí do cappuccina labuť, či váš portrét. Avšak barista je v prvom rade človek, vďaka ktorému máte vo vašej šálke príjemnú chuť. Každá káva dokáže chutiť zle aj dobre, všetko záleží na zručnostiach človeka za kávovarom.

Baristom sa môže stať každý. Stačí len chcieť a ACADEMY OF COFFEE vám s tým rád pomôže. Otvorili sme brány pre školy, gastronomické prevádzky, domácnosti, ale i základné a materské školy, ktoré si chcú spestriť svoje dni hravým povolaním „BARISTA“.

KÁVOVÁ OSVETA AJ NA ZÁKLADNÝCH A MATERSKÝCH ŠKOLÁCH

Radosť v detských očiach z nepoznaného a ,,zaškrátané“ čokoládové úsmevy z „babyccina“ napovedajú nielen o spokojnosti detí, ale i úspešnosti šírenia osvety. Hoci si to naše ratolesti počas hrania sa so zrnami či kreslenia do ,,kakavka“ neuvedomujú stávajú sa z nich ľudia, ktorých daná aktivita napĺňa radosťou a chcú tú radosť odovzdávať ďalej. Ako? Neboli by deti deťmi, keby to neskúšali po príchode zo škôlky či školy aj doma. Cieľ sa podaril. Ukázať povolanie barista v skutočnom, zábavnom šate je hlavným poslaním zážitkového dňa s Academy of Coffee.

TIP PRE RODIČOV

V každom povolaní sa začína ako sa hovorí ,,od nuly“. Nikomu z nás to na začiatku nie je moc príjemné, avšak ak by sme nezačínali na nižších pozíciách, nevážili by sme si prichádzajúce úspechy a najmä by sme nemali motiváciu rozvíjať sa a pracovať na sebe. Tieto fakty, ktoré si uvedomujeme až v dospelosti sú dôležitým nástrojom komunikácie pri výbere na prvý pohľad aj menej lákavých povolaní. Zručnosti, vedomosti, radosť z práce a pokora sú hlavnými bodmi úspechu našich detí

Je jedno či ste kávový nadšenec, majiteľ podniku, či pražiar, ktorý sa rád hrá. Academy of Coffee je  pre každého! Skutočné príbehy partnerov z celého sveta, školenia a doplnkové prednášky so zážitkovými kávovými workshopmi  sú len zlomkom toho, čo môžete získať po vstupe do našej veľkej kávovej rodiny.

Dozrievanie a  skladovanie úrody 

Všetci poznáme akýsi základ cesty kávy od jej vypestovania až po užívanie si jej chuti v šálke. Málokto však vie, že aj v jednotlivých krokoch pestovateľského zákulisia treba ísť ešte viac do hĺbky. Výnimkou nie sú ani plody, ktoré všetci poznáme iba ako červené bobule, ktoré niekto odrhne a následne z nich vylúpne zrná. Avšak to, aby káva získala čo najlepšiu chuť, musia byť plody zozbierané, spracované a uskladnené nielen správne, ale aj včas.  

DOZRIEVANIE KĽÚČ K CHUTI 

Dôležitým faktorom, ktorý spôsobuje dozrievanie plodov sú klimatické podmienky. Teplota vzduchu, obdobie dažďov, ale aj obdobie sucha ovplyvňuje najmä presné načasovanie zberu. Pri vysokých teplotách vzduchu a dostatku vody dozrievajú plody rýchlejšie a je potrebné ich zbierať podľa stupňa zrelosti. Rýchlosť dozrievania ovplyvňuje najmä podiel cukru priamo v plode, ktorý pôsobí svojou sladkosťou na jadro, a teda  na zelené zrná. Určenie správnej zrelosti plodu je rozhodujúcim faktorom pre voľbu ďalšieho postupu spracovania a výslednej chuti.   

SPRÁVNA ZRELOSŤ SA DÁ URČIŤ 

  1. Farba plodu 

Najbežnejší spôsob ako posúdiť zrelosť je podľa farby čerešní. Zelená, sýto červená, červená, bordová a fialová prechádzajúca do čiernej sú základné fázy dozrievania u väčšiny odrôd. Zelené čerešne sa považujú za nezrelé, zatiaľ čo čierne čerešne sú zrelšie ako fialové či červené, avšak nie tým správnym spôsobom. Čím je farba tmavšia, tým je podiel cukru v plode vyšší. Zber musí nastať presne v stanovenej hladine cukru v dužine a to, keď farba plodu prechádza zo sýto červenej do bordovej.  

Rozhodovať o čase zberu podľa farby má síce viaceré výhody z pohľadu rýchleho zaučenia personálu či takmer žiadnej finančnej investície do vybavenia, no iba vďaka farbe sa najlepšia zrelosť určiť nedá. Farba zrelosti sa pri odlišných druhoch, odrodách i v odlišných kútoch sveta môže výrazne líšiť. 

Pre zabezpečenie výslednej kvality zrna, ako aj produktu, a teda kávy by sa po zbere nemali plody s rôznym stupňom zrelosti miešať. Najmä plody zafarbené na fialovo až čierno majú drevitú príchuť, ktorá sa môže preniesť do výslednej šálky a nepriaznivo ovplyvniť celý chuťový profil.  

  1. Stupeň mäkkosti 

Najlepší spôsob ako merať stupeň mäkkosti je fyzické omakávanie plodov a následne určenie množstva slizu. Plody s pružnými stenami bez zanechania odtlačku obsahujú väčšie množstvo ,,slizu“ (časti čerešne), čo v káve dokáže spôsobiť komplexnejšiu chuť v porovnaní s kávou z klasicky odtrhnutých plodov bez určenia stupňa zrelosti. Pružné plody v sebe ukrývajú okrem väčšieho podielu slizu aj dve zrná rovnomerných štruktúr, ktoré sú chránené práve hrubou vrstvou spomenutého slizu, a vďaka tomu nedochádza k ich poškodeniu a zdeformovaniu počas zberov, ale i počas samotného dozrievania. 

  1. Maximálny obsah cukru a sušiny 

Už vieme, že farba čerešní a hrúbka slizu ovplyvňujú kvalitu kávy.  Avšak obe vlastnosti čerešne vedú k najdôležitejšej časti, ktorou je obsah cukru. To aký obsah cukru má plod ovplyvňuje voľbu procesu spracovania a tým aj výslednú chuť v šálke. Čím vyšší podiel cukru, tým je sladšia, ovocnejšia chuť kávy.  

Počuli ste už o meraní BRIX? Je to meranie cukru vo vodnom roztoku a vykonáva sa práve pre určenie hladiny cukru v danej odrode. To, ako hladina cukru bude ovplyvňovať výslednú chuť kávy je v rukách farmára a jeho voľby ďalšieho postupu, spôsobu spracovania. Na to, aby bola zachovaná čo najprirodzenejšia sladkosť z čerešne aj v šálke je potrebné ponechať zrná vo všetkých častiach čerešne, a to čo najdlhšie. Zjednodušene povedané, čím viac vrstiev kávovníkovej čerešne sa ponechá  na zrnách počas sušenia, tým viac ovocných a sladších chutí sa prenesie aj do kávy. Tradičnými spôsobmi spracovania pre zachovanie najprirodzenejšej sladkosti sú procesy NATURAL a HONEY.

ROZHODUJE AJ ZBER A SPRACOVANIE 

Kvalita kávy je podmienená aj spôsobom ZBERU a SPRACOVANIA  Kvalita zelených kávovníkových zŕn sa udržiava správne zvoleným postupom zberu, optimálnym spracovaním, starostlivým transportom (bez príliš veľkých teplotných výkyvov) a dodržiavaním podmienok skladovania. Ak čo i len jeden krok zlyhá, pocítime to v našej šálke kávy zatuchnutým a drevnatým spôsobom.  

PRAŽENIE DOTVÁRA CHUŤOVÝ PROFIL 

Ďalšiu dôležitú úlohu zohráva spôsob praženia. Vývoj povrchu zrna zohráva významnú úlohu vo vzťahu k procesu ustálenia chuťového profilu. Plody zbierané počas rôznej zrelosti spôsobujú  rôznorodosť štruktúry zelených kávovníkových zŕn , ktorá sa rozvíja do odlišných chuťových profilov. 

Takmer každý pražiar vie, že káva po upražení mení svoju chuť. Prvá chuť hneď tesne po upražení býva často „sklamaním“. Každodenným ochutnávaním kávy počas niekoľkých dní dochádza k zmenám, ktoré sa prejavia vo vyváženejšom chuťovom profile, zväčšujúcom sa tele, výraznejšej sladkosti a čoraz komplexnejších vôňach. Dochádza aj k poklesu horkosti. Odstupom času sa už telo ani sladkosť nezvyšujú, avšak menia sa arómy a ich intenzita.  

Ak nie sú podmienky zberu a spracovania na farmách dodržané správne a včas, môže dôjsť k procesu starnutia plodov, ktorý sa počas praženia môže prejaviť výrazným znížením sladkosti a oslabením tela kávy. Arómy sú menej výrazné, chuťový profil jednotvárny. Dôvodom je nadmerný stres zŕn a s tým spojené odbúravanie cukru čo vedie k hromadeniu „stresových“ enzýmov. 

DÁTUM PRAŽENIA AKO POMȎCKA KEDY SI KÁVU NEKÚPIŤ 

Všetkým je známy prístup mnohých kávových odborníkov, ale aj milovníkov kávových špecialít, ktorí si kávu kupujú čo najčerstvejšie podľa dátumu praženia. Avšak dátum praženia je užitočný nielen pre logické zakúpenie čo najčerstvejšej kávy, ale aj preto, aby ste sa vyhli zakúpeniu a príprave príliš čerstvej kávy. Veľa ľudí  nakupuje kávu na internete a často očakávajú, že menšie pražiarne ponúkajú len tú najčerstvejšiu kávu, ktorá však často krát sklame ich chuťové poháriky. Nemá požadovanú ustálenosť po pražení, čo môže spôsobiť nevyrovnanosť chutí a jednotvárnosť celkovej kávy. Všetkým známa horkosť, alebo acidita kávy tak zostane v popredí a naša mienka o najčerstvejšej káve, ktorá by zároveň mala byť aj najlepšia je skreslená.  

100% ARABIKA NEZNAMENÁ 100% KVALITA 

V súčasnosti je veľmi rozšírené používať ako znak kvality označenia ,,sto percentná Arabika.“ Niektoré pražiarne však využívajú tento fakt vo svoj prospech, pretože aj konáre, vetvičky či defectné zrná odrody druhu kávovníka Coffea Arabika, sú stopercentné, a teda ich môžeme nájsť ako súčasť balenia.  Z toho vyplýva, že iba receptúra ​, a teda zloženie kávy nepoukazuje na kvalitu. Kvalitná, čisto spracovaná a vhodne upražená odroda druhu Canephora, prípadne starostlivo vytvorený blend môže priniesť oveľa lepšiu chuť a kvalitu kávy ako „moderná 100% Arabica.“ 

SKUTOČNÝ PRÍBEH ALEBO LEN MARKETING 

Dnes mnohé malé pražiarne poukazujú na regionálnosť kávy, ktorú pražia čerstvo a každý deň odosielajú priamo k zákazníkom. Regionálnosť v káve je ťažké vyjadriť, keďže väčšina kávy sa nepestuje v našich regiónoch a tak pražiari siahajú po slovnom spojení ,,káva priamo od farmára“. Tu sa však naskytá otázka či ,,priamo od farmára“ znamená  dlhoročný vzťah pražiara a farmára, alebo len akýsi príbeh o dopisovaní si cez internet s farmárom. Často krát ide o bežné nakupovanie suroviny z konkrétnej farmy, ktorej síce bude záležať na kvalite produktu, avšak nie na vzťahu s odberateľom a tak sa môže stať, že časom kvalita bude nahrádzať kvantita.   

Myšlienka pracovať formou skutočného DIRECT TRADE, a teda priameho nákupu zeleného zrna od farmárov by mala vznikať na základe dlhoročného priateľstva medzi pražiarom a farmárom. Námaha, ktorú farmár vynakladá pri pestovaní každého druhu či odrody možno označiť ako jeho „rukopis“. Iba ak pražiar pozná skutočný ,,rukopis“ pestovateľa, jeho kultúru či prístup vzniká jedinečná spolupráca a priateľstvo výsledkom, ktorého je neopakovateľná chuť kávy so skutočným príbehom.  

Ako zistí zákazník čo je pravda?  Jednoducho. Stačí si nájsť svojho obľúbeného pražiara na sociálnych sieťach. Veď predsa každý sa rád pochváli vycestovaním do pestovateľskej krajiny a stretnutím sa so samotným pestovateľom, jeho rodinou či zamestnancami. Skutočné príbehy sú skutoční ľudia a vzťahy medzi nimi, ktoré rozoznáte na prvý pohľad.  

SKLADOVANIE 

Zelené kávovníkové zrná možno skladovať tri roky Vo všeobecnosti sa zelené zrná skladujú v jutových vreciach. Jutové vrecia sa odporúčajú pre skladovanie na kratšie obdobie ako šesť mesiacov. Skladovanie zelených zŕn v obaloch z plastu HDPA sa odporúča pre dlhodobé skladovanie z dôvodu stabilizovania obsahu vody a farby. Vďaka tomu si zelené, surové zrná zachovajú kvalitu aj viac ako šesť mesiacov.  

Na skladovanie majú vplyv faktory prostredia, fyzikálne podmienky a čas. Zelené kávovníkové zrná by sa mali skladovať pri teplote 22 °C a relatívnej vlhkosti 63.  Nesprávne skladovanie nepriaznivo vplýva na kvalitu zŕn ale aj výslednej kávy. Prestarnuté, zatuchnuté, staré tóny sladkého drievka sú len zlomkom nepríjemných vlastností starej a zle skladovanej kávy.  

Čaj nemusí byť iba zelený, čierny a ovocný

Svet kávy ovládla Cascara a čaj z kávovníkových listov

Káva je jedným z najviac konzumovaných nápojov na svete. Ročne sa vyprodukuje  viac ako 10 miliónov ton zelených kávovníkových zŕn. Nestály svetový trh s kávou a klimatické zmeny však vyvíjajú tlak na farmárov a ich celkový prístup k pestovaniu a samotnej produkcii kávovníkových zŕn. Použitie vedľajších produktov z kávovníka, ktoré vznikajú priamo na farme by mohli prispieť k vytvoreniu zvýšeného príjmu a celkovej udržateľnosti farmy. 

Jedným z vedľajších produktov sú aj listy kávovníka, ktoré sú schválené ako čajový nápoj v rámci Európskej únie od júla 2020 s maximálnym povoleným množstvom kofeínu 80 mg/l , a kyseliny chlorogénovej 100 mg/l. Listy kávovníkov, ako vedľajší produkt zvyčajne vznikajú pri samotnom pestovaní a prerezávaní kávovníkov, ale i zberoch kávovníkových čerešní, kedy dochádza k ich samovoľnému odpadnutiu.  Počas zberov často končia v zberných nádobách spolu s vetvami a konárikmi. Pri finálnom triedení sú tak „odpadom“ a v mnohých krajinách majú iba charakter prírodného kompostu. 

NIE SÚ LISTY AKO LISTY

Lesklé, voskované listy kávovníkov sú vždy zelené . Pri niektorých druhoch alebo odrodách môžu mať mladé listy bronzovú špičku a počas starnutia menia farbu z bledo zelenej na tmavozelenú. Nikdy nezhnednú, okrem prípadov, keď sú vystavené stresu, prípadne ich napadne choroba. Listy dorastajú do dĺžky 15cm (Coffea Arabica), 30cm (Coffea Canephora) a 50cm (Coffea Liberica) po dobu 7 až 10 mesiacov. 

ZLOŽENIE LISTOV KÁVOVNÍKA

Zloženie listu je výrazne ovplyvnené intenzitou svetla, koncentráciou dusíka v pôde, vekomrastliny, ale i pestovateľskou oblasťou či samotným druhom kávovníka či odroda. 

Najviac obsiahnuté a nutričné zaujímavé látky nachádzajúce sa v listoch sú sacharidy,aminokyselny, organické kyseliny, alkaloidy, fenolové zlúčeniny, terpény, karotenoidy, fytosteroly a aromatické zlúčeniny, ako sú aldehydy, alkoholy, ketóny a estery.  Podľa najnovších výskumov sa obsah kofeínu pohybuje medzi 0,37g až 1,33g/100g  a  kyselina chlorogenová 9,35g/100g vo vysušených kávovníkových listoch.

Typ listu a odroda vykazujú významný vplyv na obsah kofeínu. Mladé listy vykazujú najvyššiu hodnotu kofeínu, a to najmä z dôvodu, že musia byť viac chránené v porovnaní so staršími listami. Obsah kofeínu listov ovplyvňuje aj spôsob ich ďalšieho spracovania. Počas fázy fermentácie a sušenia dochádza k zníženou obsahu kofeínu v spracovaných listoch. 

METÓDY SPRACOVANIA KÁVOVNÍKOVÝCH LISTOV 

Listy sú odrezávané priamo z rastliny. Listy musia byť zdravé a nepoškodené. Po zbere nasleduje ich premytie vodou a sušenie približne 48 hodín na priamom slnečnom žiarení  prípadne v tieni počas horúcich dni v suchom vzduchu. Pri zlom počasí listy putujú do mechanických sušičiek, kde pri teplote 70°C ich potrebné preschnutie trvá približne 4 hodiny. Vysušené listy prechádzajú rôznymi metódami spracovania, ktoré ovplyvňujú nie intenzitu látok v ich zložení ale aj výslednú chuť nápoja. 

• Miešanie ​(Listy sa rozmixujú  a miešajú sa s vodou)

• Rezanie ​(Listy sa nakrájajú na malé prúžky (šírky 20 mm)

• Valcovanie ​(Listy sa rolujú ručne)

• Zmrazovanie ​(Listy sú zmrazené v mrazničke pri teplote -20 °C počas 2 dní)

• Drvenie​(Listy sú drvené ručne)

• Naparovanie​(Listy sa naparujú v hrnci, v strede ktorého je sito)

ČAJ Z KÁVOVNÍKOVÝCH LISTOV

Listy kávovníka sa využívajú na prípravu nápojov podobných čaju už odpradávna. Najmä v Západnej Sumatre, Etiópii, Jamajke, Indii, Jáve a Južnom Sudáne sa nápoj z kávovníkových listov podáva k tradičným jedlám. Na Sumatre nájdete tento nápoj pod názvom „kahwadaun“ alebo „kawa“,  v Jemene „giser“ a v Etiópii „kuti“, „jeno“ alebo „jenuai.“ Sušenie prebieha najčastejšie upínaním celých konárov kávovníkov aj z listami na bambusové palice a ich následným údením a sušenímzvyčajne na priamom slnečnom žiarení.

Pred prípravou nápoja rozhoduje metóda spracovania samotných listov. Okrem bežných typov spracovania pracuje čoraz viac farmárov s atmosférou ochranného plynu, a to najmä z dôvoduochrany listov pred oxidáciou prípadne neželanou fermentáciou. Pri niektorých výrobných metódach je proces sušenia doplnený o proces praženia. 

To, ako bude výsledný čaj z listov kávovníka chutiť závisí od viacerých faktorov:

• Typ listu (starý, mladý, zelený, žltý)

• Spracovanie (rezanie, naparovanie, drvenie, mrazenie)

• Sušenie (na slnku, v mechanických sušičkách)

• Fermantácia (prirodzená, pomocou kvasiniek)

Pomocou fermentácie je možné dosiahnuť tmavšiu farbu výsledného výluhu s výrazne sladkými, ovocnými tónmi. V prípade bežného spracovania a sušenia je výsledná chuť viac „prírodná“, a teda chuť výrazne pripomína chuť zelených čajov s rastlinným podtónom.

PRÍPRAVA ČAJU Z KÁVOVNÍKOVÝCH LISTOV

Príprav tohto čajového výluhu nájdeme veľa, avšak je to v prvom rade o chuti samotného zákazníka. Priamo z kávovníkových plantáží od farmárov, ktorí spracovávajú toto zelené zlato na svojich farmách je odporúčaný jasný recept

2g vysušených a pomletých kávovníkových listov sa zalejeme 200ml vody s teplotou ideálne 92°C a necháme lúhovať cca 5 minút. 

PIŤ ČI NEPIŤ

Konzumácia čaju z kávovníkových listov vo všeobecnosti môže byť spojená s priaznivými zdravotnými účinkami, no vo väčšine krajinách sa konzumuje len pre chuť alebo účinky kofeínu. 

V rámci Slovenskej republiky si nové potraviny alebo tradičné potraviny z tretích krajín vyžadujú povolenie uvedené na trh v Európskej únii.  Uvedenie listov, ako aj výluhu z nich na trh ako „tradičná potravina“ bola schválená Európskou komisiou 1. júla 2020. Keďže neboli predložené potrebné dokumenty o nezávadnosti danej potraviny v kombinácii s inými ingredienciami a teda ako súčasť iných nápojov, jej schválenie je výhradne na účely čistej infúzie listov kávovníka. 

Z LISTOV NEMUSÍ BYŤ LEN ČAJ 

Listy kávovníkov sa okrem čaju používajú aj v etnomedicíne v krajinách pôvodu. Listy obsahujú uhľohydráty, bielkoviny, aminokyseliny, organické kyseliny, ako aj veľké spektrum zložiek, ktoré majú antioxidačné, protizápalové, antihypertenzívne a antibakteriálne účinky. Okrem použitia ako potravina sa listy kávovníkov testujú v niekoľkých ďalších odvetviach ako čistič tváre, náhrada tabaku, krmivo pre zvieratá či dezodorant.

ZÁVER

V prípade niektorých vedľajších kávových produktov, najmä listov, je známe ich tradičné využívanie ako potraviny, a to najmä v tretích krajinách. 

Čaj z listov kávovníkov sa pripravuje ako nálev zo sušených listov v horúcej vode. Je to tradičný nápoj v niektorých krajinách produkujúcich kávu a v roku 2020 bol povolený v rámci Európskej únie (EÚ) podľa nariadenia o nových potravinách. 

V závislosti od výberu a spracovania (vek listov, sušenie, fermentácia, praženie atď.) môže čaj z kávovníkových listov vykazovať širokú škálu chutí a jeho plný potenciál nie je v súčasnosti preskúmaný. Ako vedľajší kávový produkt je určite zaujímavý najmä pre zvýšenie príjmov pestovateľov kávy. Čaj z kávovníkových listov nepredstavuje riziká pre spotrebiteľa, okrem dobre známeho rizika kofeínu, ktorý je súčasťou všetkých nápojov súvisiacich s kávou, naše telo ho však potrebuje aj niekoľko krát za deň. 

Ak teda nepijete kávu, ale radi podporíte jej pestovateľov po celom svete, prichádza ideálne riešenie v podobne čajov z vedľajších produktov kávovníka, z listov a šupy kávovníkovej čerešne (cascara). 

U nás v školiacom stredisku Academy of Coffee ochutnávka čajov na vybraných kurzoch.

Článok vznikol v spolupráci s nemeckým školiacim stredisko Coffee Consulate. 

KÁVOVNÍK A PRODUKTY Z NEHO ČASŤ 1.

Kávovník je špeciálna rastlina, ktorá pokrýva veľké oblasti tropického a subtropického pásma. Káva patrí do čeľade Rubiaceae a kmeňa Coffeea. V súčasnosti je známych viac ako 100 druhov rodu Coffeea, pričom druhy Coffeea Arabica a Coffeea Canephora sú najvyužívanejšie, a to najmä z ekonomického hľadiska.

Vždy zelené kávovníky vytvárajú biele kvety, ktoré po oplodnení produkujú najmä červené plody nazývané kávovníkové čerešne. Asi 3 % Coffea Arabica produkuje žlté plody a iné, menej známe druhy produkujú čierne alebo čierno-žlto pruhované plody, čerešne. Väčšina odrôd potrebuje viac ako 200 dní od kvitnutia po dozretie čerešne, zatiaľ čo trpasličie odrody (napr. caturra a villa sarchi) potrebujú o niekoľko dní menej, vysoké, obrie odrody (maragogype a pacamara) približne o tridsať až štyridsať dní viac.

Kvety

Kávovníky tvoria biele, mnohokveté súkvetia. Každý rok dospelý kávovník vyprodukuje 30 000 – 40 000 kvetov. Produkujú sekrét podobný lepidlu, ktorý chránia celú rastlinu pred dehydratáciou a hmyzom. Keď kvet začína vädnúť na rastline, kvety sa trhajú a samovoľne odpadávajú. Po vysušení sa z kvetov môže pripravovať čaj. Vôňa kvetov je výrazná po jazmíne, a tak táto horúca pochúťka z kvetov kávovníka má príznačnú jazmínovú chuť. Sušené kvety získané obsahujú približne 1 g kofeínu na 100 g. Toxikologické údaje zatiaľ nie sú k dispozícii a tak si v Európe na horúci nápoj z vysušených kvetov kávovníkov musíme počkať.

Listy

Lesklé, voskované listy sú vždy zelené . Pri niektorých druhoch alebo odrodách môžu mať mladé listy bronzovú špičku a počas starnutia menia farbu z bledo zelenej na tmavozelenú. Nikdy nezhnednú, okrem prípadov, keď sú vystavené stresu, prípadne ich napadne choroba. Listy dorastajú do dĺžky 15cm (Coffea Arabica), 30cm (Coffea Canephora) a 50cm (Coffea Liberica) po dobu 7 až 10 mesiacov. Listy kávovníka sa už dlho používajú na prípravu nápojov podobných čaju. Najmä v Západnej Sumatre, Etiópii, Jamajke, Indii, Jáve a Južnom Sudáne sa nápoj z kávovníkových listov podáva k tradičným jedlám. Na Sumatre nájdete tento nápoj pod názvom „kahwa daun“ alebo „kawa“, v Jemene „giser“ a v Etiópii „kuti“, „jeno“ alebo „jenuai“ .

Čaj z kávovníkových listov

Pred prípravou nápoja existujú rôzne výrobné metódy. Väčšina z nich zahŕňa naparovanie listov, drvenie a sušenie Niektorí pestovatelia však pracujú pod atmosférou ochranného plynu, aby chránili zložky pred oxidáciou, prípadne listy pred zaliatím fermentujú. Pri niektorých výrobných metódach je proces sušenia doplnený o proces praženia. Na výrobu nápoja sa čaj musí extrahovať vodou alebo vodnými rozpúšťadlami. Listy obsahujú 1,8 až 3,2 mg na gram čerstvej hmotnosti kofeínu v zrelých a mladých listoch. Obsah sa počas starnutia kávovníka značne mení.

Listy sa dajú využiť aj inak

Listy kávovníkov sa okrem čaju používajú aj v etnomedicíne v krajinách pôvodu. Listy obsahujú uhľohydráty, bielkoviny, aminokyseliny, organické kyseliny, ako aj veľké spektrum zložiek, ktoré majú antioxidačné, protizápalové, antihypertenzívne a antibakteriálne účinky.

Okrem použitia ako potravina sa listy kávovníkov testujú v niekoľkých ďalších odvetviach ako čistič tváre, náhrada tabaku, krmivo pre zvieratá či dezodorant.

Dužina čerešne

Veľkú časť kávovníkovej čerešne tvorí dužina, na povrchu ktorej je šupka. Dužina je vedľajším produktom všetkých metód mokrého spracovania. Obsahuje 4 % až 12 % bielkovín, 1 % až 2 % lipidov, 6 % až 10 % minerálov a 45 % až 89 % celkových sacharidov. V značných množstvách je prítomný kofeín, a to približne v obsahu 1,3 %. Iné využite čerešňovej dužiny, a to najmä v pestovateľských krajinách sú džem, šťava, koncentrát a želé.

Šupa čerešne

Čerešne sa pri suchom spracovaní sušia na slnku a následne sa mechanicky odstraňuje vysušená dužina a šupa. Šupa, obal čerešne obsahuje 8 % až 11 % bielkovín, 0,5 % až 3 % lipidov, 3 % až 7 % minerálov a 58 % až 85 % celkových sacharidov. Kofeín a taníny predstavujú približne 1 % až 5 % čerešňových šupiek.

Čaj zo šupiek kávovníkových čerešní „Cascara“

Počas prípravy sa šupky zalievajú horúcou vodou a výsledok je osviežujúci a povzbudzujúci nápoj, čaj z kávovníkových čerešní, cascara. Nápoj populárny po celom svete, cascara (zo španielskeho „cáscara“, čo znamená šupka) obsahuje 226 mg kofeínu na 1 L nápoja. Tento tradičný nápoj sa konzumuje dodnes v Jemene pod názvom „Qishr“ a Etiópii pod názvom „Hashara“.

Pergamen

Pergamen, ktorý sa nachádza priamo na zelenom kávovníkovom zrne a hneď pod sladkou dužinou je zriedkavo skúmaný a nie je efektívne využívaný. Pergamen bol navrhnutý ako prísada s potenciálnym využitím na konzerváciu potravín. Extrakt z pergamenu bol navrhnutý ako bio komponent s antioxidačnou aktivitou. Najnovšie štúdie poukazujú na potenciál tohto vedľajšieho produktu. Jeho využitie je sľubné ako nízko kalorická funkčná zložka na obohatenie stravy o vlákninu v potravinách i reguláciu glukózy v krvi.

Stonky, vetvičky, drevo

Stonky, vetvičky a drevo sú vedľajšie produkty bez potenciálneho využitia v potravinách. Menšie množstvá sa v obchode s kávou tolerujú ako „nedostatky“ a považujú sa za kontamináciu zelených kávovníkových zŕn, nie však ako priame ohrozenie kvality.

Povedali by ste si, že už viac sa z kávovníka dostať nedá. Opak je však pravdou. Kde je vaša obľúbená káva či zelené kávovníkové zrná? Okrem najviac populárnych produktov z kávovníka, ktoré sú známe všade vo svete si v pokračovaní tohto blogu predstavíme aj ďalšie časti, ktoré sú súčasťou každej pražiarne, ale i domácnosti. Kávová usadenia nemusí byť iba výživným hnojivom pod vaše kvety, ba dokonca ak máte intoleranciu na lepok, kávová múka vám môže pomôcť. Z čoho ju vyrobiť i to, či ju na Slovensku nájdete sa dozviete v poslednej časti tohto blogu už čoskoro.

www.academyofcoffee.sk

KÁVOVÁ OSVETA UŽ AJ  MATERSKÝCH ŠKOLÁCH

Hlavným cieľom občianskeho združenia Medzinárodný Kávový Inštitút a jeho odborného garanta,  školiaceho strediska Academy of Coffee je vzdelávanie ľudí, ale i študentov Stredných odborných škôl a Hotelových akadémii o dôležitosti správnej a zdravej prípravy kávy ako aj jej pestovateľskom zákulisí. Tam to však ani zďaleka nekončí.

Gastronómia je vo všeobecnosti veľmi podceňovaný odbor na Slovensku. Pod kávou, ktorá je hnacím motorom každej gastronomickej prevádzky si mnohí predstavujú rozpustný prášok zaliati horúcou vodou. Povolanie barista a jeho dôležitosť v oblasti gastronómie je dlhodobo podceňované a to najmä po morálnej stránke. Veď ako sa hovorí „ kávu si viem spraviť aj doma“, otázka však znie „ chutí mi?, alebo len uspokojí potrebu povzbudenia? Ak nie je odpoveďou „chutí mi“, slovné spojenie „pijem kávu“, nie je na mieste.

ČO MAJÚ SPOLOČNÉ S KÁVOU DETI?

Vzdelávanie ide ruke v ruke s osvetou. Osveta o umení baristiky, kultúre pestovateľských krajín a samozrejme osveta o povolaní „barista“ sú dôležitou súčasťou našich aktivít. Každý rodič chce aby uplatnenie jeho dieťaťa v živote bolo čo najlepšie. Absolvovanie materskej či základnej školy je samozrejmosť, avšak pri výbere strednej školy mnohí rodičia štúdium gastronómie podceňujú.

Práve tento fakt sa rozhodol zmeniť Medzinárodný Kávový Inštitút, ktorý sa zameral práve na základné školy a materské školy. Pravidelné prednášky a workshopy, ktoré organizuje na stredných odborných školách a hotelových akadémiách po celom Slovensku tak „prekopal“ do zábavného a hravého „šatu“ práve pre potreby detí na základných školách, ktoré sa rozhodujú akým smerom sa v živote chcú uberať a pre potreby detí v materských školách, ktoré vďaka kávovým aktivitám spoznajú aj iné povolanie ako hasič, záchranár či policajt.

BARISTIKA UŽ V MATERKSKÝCH ŠKOLÁCH

Baristika je hra i povolanie, o čom sa presvedčili aj naši najmenší. Malými baristami sa stali aj deti z Materskej školy Komenského “A“ v Seredi pri príležitosti „SVETOVÉHO DŇA MLIEKA V ŠKOLÁCH“.

Svetový deň mlieka v školách – medzinárodná udalosť podporovaná a propagovaná od roku 2000 Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo. Podstatou tohto dňa je oslava významu mlieka v školách. Je to spôsob, ako sa zamerať na pomoc deťom, zvýšiť ich povedomie, upozorniť na dôležitosť pitia mlieka v školách a na jeho zdravotné prínosy pre rastúce deti.

Okrem skvelej zábavy počas lepenia kávovníkových zŕn na papier a vyfarbovania kreslených šálok s Latte art obrázkom sa stali skutočnými baristami a pripravili si svoje vlastné ,,babyccino“  (kakavko) s obľúbeným vzorom zvieratka (rybka, macko, mačička, havinko,lev) či najviac kresleným vzorom dospelých baristov, srdiečka. A čo bolo pre nich najlepšie? No predsa, že si svoje ,,kakavko“ mohli aj vypiť, prípadne obdarovať ním svoju pani učiteľku.

AKÝ VÝZNAM MÁ OSVETA AJ NA ZÁKLADNÝCH A MATERSKÝCH ŠKOLÁCH

Radosť v detských očiach z nepoznaného a ,,zaškrátané“ čokoládové úsmevy napovedajú nielen o spokojnosti detí, ale i úspešnosti šírenia osvety. Hoci si to naše ratolesti počas hrania sa so zrnami či kreslenia do ,,kakavka“ neuvedomujú stávajú sa z nich ľudia, ktorých daná aktivita napĺňa radosťou a chcú tú radosť odovzdávať ďalej. Ako? Neboli by deti deťmi, keby to neskúšali po príchode zo škôlky či školy aj doma. Cieľ sa podaril. Ukázať povolanie barista v skutočnom, zábavnom šate.

Kávová osveta v našej materskej škola má veľký úspech.  Vďaka Medzinárodnému Kávovému Inštitútu sme sa vybrali do sveta kávy aj s našimi malými baristami.  Deti spoznali hravou formou všetko, čo sa skrýva za šálkou kávy, s ktorou prichádzajú do styku najmä v spojitosti so svojimi rodičmi.  Dotknúť sa naživo kávovníkových čerešní či listov, ovoňať zelené i upražené kávovníkové zrná a samotné hranie sa na všetky povolania súvisiace s kávou – farmár, pražiar, barista boli zlomkom zaujímavostí, ktoré sa deti naučili v prvej časti „kávového“ dopoludnia. V praktickej a „sladkej“ časti sa deti premenili na malých baristov a pripravili si „detskú kávičku“ babyccino. Za pomoci školiteľky kreslili mliečnou penou do „kakavka rôzne obrázky, ktoré im vyčarili nielen úsmev, ale aj úžas, že ako sa im to vlastne podarilo. Nezostalo iba pri kreslení. Spoznávanie kávy následne prebiehalo lepením kávovníkových zŕn rôznych farieb do veselých obrázkov či maľovanie kávou, kde sa medze fantázii nekládli.  Bolo nám cťou, tieto aktivity v spolupráci s Medzinárodným Kávovým Inštitútom ukázať aj ostatným ľuďom prostredníctvom televízie Markíza, a to konkrétne vďaka  Teleránu. Deti reprezentovali svoju materskú školu pred celým Slovenskom. Boli veľmi šikovné a nedali sa ničím zaskočiť, veď to, že káva je ovocie, nevie hocikto, alebo, že babyccino sa pripravuje z kakaa a napeneného mlieka sa moderátori dozvedeli až od nás. Ďakujeme za úžasnú spoluprácu celému tímu Medzinárodného Kávového Inštitútu  v zastúpení našej Nikoletky Šalmíkovej. Tešíme sa nabudúce. Mgr. Katarína Jakubcová (zástupkyňa riaditeľky, Materská škola, Komenského „A“, Sereď)

POVOLANIE BARISTA V MÉDIÁCH

Vďaka kvalitným službám, jedlám či nápojom sa stávame zhovievavejšími, lepšie znášame situácie okolo nás, ba dokonca niektorí z nás sú za požadovanou kvalitou služieb ochotní prejsť niekoľko kilometrov. To či budeme mať úspešný deň, alebo dobrú náladu závisí od kvality služieb v našej obľúbenej reštaurácii či kaviarni. Kvalitné služby a úspešný gastronomický podnik má spoločného menovateľa, vzdelanie. Vedomosti, zručnosti a skúsenosti v gastronomickom odvetví robia z bežných podnikov, vyhľadávané miesta plné oddychu a zážitku.

Dôležitosť a potrebu kvalitného vzdelávania v gastronomickom odbore vnímajú aj média. Vďaka spolupráci inštitútu s viacerými z nich v printovej, webovej i obrazovej verzii pomáhame vytvárať skutočný obraz o náročnom, ale i krásnom povolaní „barista“.  Vďaka osvojeniu si zásad poctivého remesla môže vzniknúť jedinečný človek, ktorý bude tvoriť históriu, súčasnosť a budúcnosť kávovej kultúry na Slovensku a svojim úprimným záujmom vtiahne do sveta kávy viac ľudí, ktorí nebudú brať zákulisie kávy iba za pridanú hodnotu, ale za jej potrebnú a neoddeliteľnú súčasť.

KTO JE VLASTNE BARISTA

Keď sa povie slovo barista, ľudia si hneď predstavia človeka, ktorý vám nakreslí do cappuccina labuť, či váš portrét. Avšak barista je v prvom rade človek, vďaka ktorému máte vo vašej šálke príjemnú chuť. Každá káva dokáže chutiť zle aj dobre, všetko záleží na zručnostiach človeka za kávovarom.

TIP PRE RODIČOV

Mlieko si väčšina z nás pridáva do kávy aby potlačila silnú, alebo často krát nie dobrú chuť samotnej kávy. Význam mlieka je však úplne iný. V prvom rade je dôležité podotknúť, že mlieko by sa do kávy malo pridávať zásadne teplé, nakoľko jeho studená verzia stiahne teplotu kávy, v ktorej sa následne nestihnú rozvinúť všetky chute i arómy. Plná a príjemná chuť kávy sa tak stratí a nám zostane iba chuť vlažného mlieka.

Káva môže byť niekedy príliš aciditná alebo horká. Spojenie so správne pripraveným mliekom jej intenzitu zmierni, ba dokonca rozvinie niektoré chute v pozadí. Chcete cítiť v káve čokoládu, bylinky, kvety či ovocie, stačí len siahnuť správnej krajine a pripraviť si svoju obľúbenú šálku kávy s troškou teplého mlieka.

Balenie a export kávovníkových zŕn

Dlhá cesta za kvalitnou šálkou kávy stále nekončí.

Hoci si už kávovníkové zrná prešli dlhým procesom spracovania na samotnej farme, tá najdlhšia cesta ich ešte len čaká. Vytriedené, zelené kávovníkové zrná  s rovnakými a podobnými veľkosťami sa po niekoľkých týždňoch, mesiacoch i rokoch odležania na farme začínajú pripravovať na ďalší  veľký krok, export.

Vyčistené, surové kávovníkové zrná boli počas triedenia rozdelené do boxov podľa podobných tvarov a veľkostí. Po ustálení všetkých procesov, ktoré sa v nich udiali počas spracovania sa z boxov presúvajú do špeciálnych obalov, v ktorých sa budú ďalej exportovať do skladov pražiarov po celom svete.

Zelené kávovníkové zrná sa najčastejšie expedujú v jutových alebo sisalových vreciach. Okrem samotnej látky ich chráni ešte jeden vnútorný obal vyrobený prevažne z laminátu,  ktorý zabraňuje prenikaniu vlhkosti, či škodcov.

Juta sa získava z vlákien rastliny nazývanej Jutovník. Rastie v tropických oblastiach. Juta sa spracováva máčaním vlákien do studenej vody na 10 až 20 dní, čo dodáva tomuto materiálu potrebnú pružnosť.

Okrem jutoviny a sisalu sa čoraz viac dostáva do popredia tzv. EKO papier. Tento materiál je veľmi pevný, no napriek tomu sa v prírode samovoľne rozloží. Hmotnosti vriec z uvedených materiálov sa pohybujú od 20 do 90 kilogramov. Medzi tie najviac používané sú vrecia so 60 kilogramovou hmotnosťou.

Špeciálne a vzácne odrody káv ako napríklad Jamaica Blue Mountain sú balené do drevených súdkov s hmotnosťou 15 – 30 kilogramov. Jej pestovanie prebieha v ťažko dostupných terénoch a veľmi často ju obklopujú banánové a avokádové sady, čo sa podpísalo aj pod jej exkluzivitu.

Všetky vrecia musia byť riadne označené pre lepšiu kontrolu a identifikáciu jednotlivých odrôd zo strany úradov i samotných pražiarov.

Základné označenie vriec

Nachádza sa na každom vreci a pozostáva prevažne z čísiel oddelených  v troch častiach.

  • 1. časť , dvojica čísiel  – kód vyvážajúcej krajiny
  • 2. časť, viacero číslic – číslo konkrétneho vývozcu a teda kávovníkovej plantáže, ktorá je registrovaná na medzinárodnom certifikačnom úrade
  • 3. časť, koncové čísla – môžu popisovať konkrétne číslo kávovníka, alebo odrody

Doplňujúce označenie vriec

Nazýva sa aj tzv. ,,rodný list kávy“. Tento list majú predovšetkým vysokokvalitné až výberové kávy. Ak sa doplňujúce označenie nenachádza priamo na vreci malo by byť súčasťou priloženej dokumentácie. Okrem základných informácii sa vďaka rodnému listu dozviete viacero údajov.

  • názov plantáže
  • názov parcely
  • názov odrody
  • nadmorská výška, kde bola daná odroda dopestovaná
  • rok a spôsob zberu zberu
  • typ spracovania
  • veľkosť zrna
  • celkové množstvo dopestovanej úrody z danej odrody

Špeciálne označenie vriec

Viacero kávovníkových plantáži je súčasťou svetových projektov, ktoré zabezpečujú okrem plnohodnotného života farmárov a ich zamestnancov aj enviromentálnu, sociálnu či ekonomickú ochranu všetkým jej členom. Do slovenských pražiarní najčastejšie prichádzajú vrecia označené špeciálnymi znakmi viacerých organizácii.

  • RAINFOREST ALLIANCE  – pozostáva z latinskoamerických skupín ochraňujúcich životné prostredie. Koncentrujú sa najmä na vzťahy medzi producentami a životným prostredím.  Vytvárajú ochranu ekosystému a poľnohospodárstva v súlade s prírodou na najlepšom základe pre lepšiu budúcnosť farmárov. Prvotná certifikácia stojí 2.250€ a musí byť obnovovaná každé 3 roky.
  • UTZ CERTIFIED – v popredí pri UTZ certifikácií stoja najmä finálny produkt a jednotlivé kroky pri produkcií. Dôležitými elementami programu sú zároveň transparentnosť a vytváranie trhu so zodpovedne vyrobenými produktami. Počas priebehu práce pod UTZ certifikáciou by malo byť predovšetkým profesionálne pestovanie s odborným prístupom.
  • GEPA – je najväčší európsky dovozca pre férový obchod s produktami z rozvojových krajín. Popri pracovných podmienkach na farmách upriamuje pozornosť na zlepšenie všeobecných životných podmienok ako zásobovanie vodou, či vzdelanie. Dôležitou súčasťou férového systému je spotrebiteľ (konzument). V rámci tohto by mal byť motivovaný pozmeniť svoje správanie v rámci nakupovania a životného štýlu.
  • BIO – od roku 2010 môžu mať potraviny z ekologického poľnohospodárstva spoločné označenie Bio. V popredí týchto označení nestoja sociálne, ale predovšetkým ekologické aspekty udržateľnosti. V súvislosti s tým produkcia kávy musí podľa legislatívy podliehať kontrole ekologického poľnohospodárstva, na základe ktorej obdrží osvedčenie. Produkcia napr. aj takejto kávy má určité pravidlá. Najmenej 95% produkcie sa musí zaobísť bez génovej techniky, prostriedkov na ochranu kávovníkov, dusíkatých hnojív a s ohľadom na pôdu, vodu a ovzdušie.
  • FAIRTRADE – je nezávislá non – profit – organizácia zastupujúca pozíciu producentov. Predovšetkým sú podporovaní malí farmári, ktorí si môžu svoju budúcnosť sami vytvoriť a upraviť. Pestovateľom sa vyplácajú ceny, ktoré nie sú viazané cenami na svetovom trhu. V porovnaní s trhovými cenami, fairtrade vypláca vyššie finančné prostriedky.  Výhodou je, že organizácia ponúka možnosť predfinancovania priemerných výnosov dopestovaných plodín. Certifikácia je podmienená poplatok, ktorý je približne 3000€ na jeden rok.
  • DIRECT TRADE – odber zelených kávovníkových zŕn priamo od  farmárov. Najčastejšie sú osobné návštevy  priamo v krajine pôvodu daných kávovníkových zŕn prvým a hlavným bodom spolupráce. Takto si najlepšie môžu kupujúci čiže odberatelia vytvoriť ten najsprávnejší obraz o kvalite kávovníkových zŕn i samotnej farme.  Platí, že chémia medzi kupujúcim a farmárom  výrazne napomáha k stabilite osobných zmluvných vzťahov . Veľkou výhodou sú zjednané ceny pre zelené kávovníkové zrno, ktoré sú v porovnaní  s Fairtrade výrazne vyššie a popritom viac stabilnejšie. Vďaka tomu sa farmár bude snažiť udržať kvalitu svojho produktu stále na vysokej úrovni a na dlhodobé obdobie.

Zabalené a dostatočne označené kávovníkové zrná sa prepravujú z krajiny pestovateľa najmä lodnou, ale i leteckou prepravou. Pri lodnej preprave sa vrecia nakladajú do špeciálne odizolovaných lodných kontajnerov. Následne pokračujú cestnou prepravou v kamiónoch, kde sú vrecia prebalené na palety a zabezpečujú sa proti uvoľneniu. Počas prepravy hrozí viacero rizík poškodenia kávovníkových zŕn.

  • kontaminácia mikroskopickými hubami z dôvodu vysokej vlhkosti
  • kontaminácia hnilobnými baktériami z dôvodu vysokej vlhkosti
  • kontaminácia inými infekciami z dôvodu ohlodania zŕn živočíšnymi škodcami
  • poškodenie štruktúry zrna živočíšnymi škodcami
  • poškodenie štruktúry zrna pri nehode či zlej manipulácii

Medzi jednotlivými prepravami prebieha viacero kontrol zameraných najmä na identifikáciu pôvodu zŕn, ale i celkovej hmotnosti jednotlivých vriec podľa ich označenia. Sériu zisťovaní stavu tovaru uzatvára kontrola kvality, ktorá sa vykonáva meraním vlhkosti priamo v zrnách. Pre odber vzorky sa požíva špeciálny vpichový vzorkovač so zbernou nádobou. Ak kontrolór zistí príliš vysokú vlhkosť, najmä z dôvodu kontaktu s vodou, alebo nedostatočného zabezpečenia tovaru,  je povinný závadu spolu s percentuálnym pomerom straty a príčinou uviesť do protokolu. Následne si o náhradu škody môže požiadať strana, ktorá bola voči tomu poistená.

Export sa končí najčastejšie v centrálnych skladoch. Medzi tie najväčšie a najznámejšie patria bezpochyby prístavy Trieste a Hamburg. Pri prevzatí tovaru prebiehajú aj tu kontroly podobne ako medzi jednotlivými formami prepravy. Vrecia sa uskladňujú a následne expedujú podľa objednávky konkrétnym pražiarom. Druhou, lepšou možnosťou ukončenia exportu je priamo sklad konkrétnej pražiarne. Hoci je preprava náročnejšia z finančného i časového hľadiska nesie zo sebou obrovské výhody pre pražiara i pestovateľa.

  • priateľský vzťah medzi pestovateľom a pražiarom
  • vyššia, čistá mzda pre farmára
  • motivácia farmára udržať vysokú kvalitu dopestovaných odrôd
  • vedomosť pražiara o všetkých krokoch a detailoch pestovania

Práve vďaka systému DIRECT TRADE, teda priameho obchodu s pestovateľmi kávy sa obyčajný predaj a export kávovníkového zrna mení na priateľstvo založené na dôvere a vzájomnej pomoci. Najdôležitejšou súčasťou kávového trojuholníka – pestovateľ, pražiar a odberateľ je silný príbeh samotnej farmy, vďaka ktorému by sme si mali vážiť každú jednu šálku kávy.

Po bezpečnom dopravení vriec s kávovníkovými zrnami do skladu pražiarne to má svojich rukách už pražiar. Nejde však iba o praženie, no i správne skladovanie. Vrecia zo zelenými kávovníkovými zrnami musia byť aj v skladoch pražiarní skladované správne aby sa zabránilo ich poškodeniu.

  • musia byť uložene na drevených paletách alebo podložkách najmenej 10cm nad podlahou
  • skladové priestory musia byť suché, čisté, dobre vetrateľné a primerane chladné
  • okná skladových priestorov by mali byť zabezpečené tak aby neprepúšťali priame slnečné žiarenie
  • teplota skladu by nemala presiahnuť 20°C a vlhkosť 70%
  • vrecia musia byť zabezpečené pred nežiaducou kontamináciou i napadnutím rôznych živočíchov

Pri správnom skladovaní vydržia kávovníkové zrná vo svojej kvalite približne 10 rokov. Pri ročnej spotrebe priemerného Slováka, ktorá sa šplhá na 4 kg veríme, že zelené kávovníkové zrná pokračujú do pražiaceho bubna o čosi skôr.  V rukách skúsených pražiarov sa zrná menia na hnedé zlato, ktorých vôňa vás nikdy neomrzí. Už teraz sa môžete tešiť na ďalší voňavý článok, v ktorom nahliadneme do tajomstiev umenia praženia kávovníkových zŕn.

Článok vznikol v spolupráci s nemecký magazínom Crema a za pomoci knihy od  Doc. Pharm. Jozef Augustín PhD., Pri káve o káve a kávovinách, vydavateľstvo JOTA 2016.

Triedenie zŕn pred exportom

Po spracovaní sa kávovníkové zrno stále nachádza v ochrannom obale, pergamene alebo v celej kávovníkovej čerešni. Nastáva proces sušenia na betónových platniach, závesných sieťach, a v prípade vyspelejších fariem aj v mechanických sušičkách. Ani po vysušení však zrno stále nie je pripravené pre export.

Po vysušení prechádza úroda do tzv. oddychového režimu. Vysušené zrná v pergamene alebo v celej kávovníkovej čerešni sa uskladňujú do drevených boxov alebo sudov, kde sa nechávajú niekoľko týždňov až mesiacov.Tie najkvalitnejšie odrody zostávajú na farme aj rok či dva. Takéto uskladnenie zohráva veľkú úlohu pri ustálení všetkých procesov, ktoré sa v zrne udiali už pri samotnom dozrievaní v čerešni až po jej  spracovanie. Čím dlhšie si zrno dopraje oddych, tým vyššiu kvalitu ukáže.

Po odležaní je potrebné zrno oddeliť od jeho obalu. Keďže všetky časti sú dostatočné vysušené, pomocou trasenia v na to určených prístrojoch sa čisté zrno oddelí od ostatných častí. Nastáva triedenie zŕn a určovanie kvality úrody na základe viacerých vlastností:

  • senzorické ( celkový vzhľad, prípadne vôňa, farebnosť, veľkosť, defekty ( vady)
  • chemické (miera vlhkosti, obsah tuku a kofeínu)
  • fyzikálno – chemické (prítomnosť cudzích elementov)
  • mikrobiologické (prítomnosť plesní)

Ako prvé sa pristupuje k triedenie zŕn podľa veľkosti tzv. screening. Zrná majú veľkosti od 2mm až do 20mm v závislosti od odrody a krajiny kde boli dopestované. Triedenie prebieha najčastejšie pomocou nato určeného stroja, avšak nájdeme aj farmy, kde je stroj nahradený rukami zamestnancov farmy, prevažne žien.

Medzi najmenšie zrná patrí tzv. „Perlové zrno“, ktoré sa prevažne nachádza v najvyšších častiach kávovníka. Perlové zrno sa v kávovníkovej čerešni nachádza iba jedno, dôsledkom čoho disponuje vysokou cukornatosťou, čo dodáva kávam, pripravených z týchto zŕn príjemnú a dlhotrvajúcu sladkosť.

Označenie zŕn podľa veľkosti

V popisoch zŕn sa veľkosť označuje viacerými písmenami i pomenovaniami najmä v závislosti od krajiny, kde boli dopestované a hodnotené. Najväčšie zrná majú často označenie AA. Zrná s veľkosťou o stupeň nižšie získavajú označenie AB. Veľkosť zrna môže byť označená aj pomocou čísla, ktoré určuje veľkosť zrna svojou hodnotou v milimetroch. Lomítko medzi číslami naznačuje pol stupňovú veľkosť (17/18).

Stroj na triedenie zŕn podľa veľkosti pozostáva zo sít s veľkostne rozdielnymi otvormi umiestnené jedno pod druhým. Začína sa sitom s najväčšími a končí sa na site s najmenšími otvormi. Pomocou kmytania zrná prepadávajú na sitá s otvormi menšími ako je ich veľkosť.

Ďalšie známe označenia ako Supremo či Excelso sú typické pre zrná z Kolumbie. Takéto označenie veľkosti znamená v prípade zrna Supremo, väčšie (AA) a v prípade Excelso veľkosť o stupeň nižšiu (AB).

Pri písmenovom označení sa nachádzajú číslice 1, 2 alebo 3. Tieto čísla deklarujú úroveň, respektíve kvalitu danej úrody, ktorá sa zisťuje pomocou 300 gramovej vzorky a pomeru vadných zŕn:

  • Grade 1 – na 300g vzorku pripadajú maximálne 3 defecty (vadné zrná)
  • Grade 2 – na 300g vzorku pripadá 4 až 12 defectov
  • Grade 3 – na 300g vzorku pripadá 13 až 24 defectov

Triedenie výberových zŕn je prísnejšie

Z výberových zŕn sa pripravuje všetkým známa výberová káva označovaná Specialty Grade. Takéto označenie získa iba káva, ktorá spĺňa prísne normy SCAA ( Specialty Coffee Association of America). Po splnení všetkých podmienok káva prechádza náročným procesom hodnotenia, výsledkom ktorého je udelenie bodov tzv. cupping skóre. Specialty Grade sú kávy, ktoré  získali minimálne 80 bodov z možných 100.

Okrem cupping skóre sa v ich rodnom liste musí nachádzať okrem krajiny a názvu farmy aj meno farmára, nadmorská výška, konkrétna odroda, forma zberu, typ spracovania a v neposlednom rade označenie veľkosti a kvality zrna. To pri výberovej káve je síce rovnako napísané, avšak v porovnaní s komerčnými kávami je prísnejšie hodnotené.

  • Grade 1 – na 350g vzorku nepripadajú žiadne defecty (vady zrna)
  • Grade 2 – na 350g vzorku pripadá maximálne 5 defectov
  • Grade 3 – pri výberových zrnách sa nepoužíva

Čo vlastne znamená defect? V prvom rade ide zrno, ktoré bolo poškodené vplyvom viacerých faktorov. Proces triedenia defectov je zároveň procesom určovania kvality danej odrody. Rozoznávame viacero typov poškodenia, ktoré sú viditeľné voľným okom.

Farba a odtieň surového zrna

Najčastejšia farba surových zŕn je zelená. Ich farba však môže prechádzať až do odtieňov žltej, hnedej, červenej ba dokonca čiernej. Netradičné odtiene farieb zrna aj v kombinácii s typickou zelenou znamenajú najmä chybný vývoj a iné nedostatky pri raste samotného zrna. To môže byť spôsobené nekontrolovaním kvasením, oneskorením alebo predčasným zberom, poškodeným ochranným obalom (čerešňa, pergamen) či dlhým kontaktom zo zemou. Najviac rozšírením defectom zŕn je vysoká vlhkosť, ktorá sa prejavuje tmavo zelenou farbou a je zapríčinená nesprávnym postupom pri sušení. 

Tvrdosť zrna

Aj na prvý pohľad dobre vyzerajúce zrno nemusí byť zdravé. Ide najmä o hrubosť steny a plnosť jadra zrna. Nepriaznivé klimatické podmienky  pri dozrievaní (silný vietor, dlho trvajúci silný dážď) spôsobujú  nedostatočné vyvinutie kávovníkovej čerešne. Jej slabé a tenké steny nie sú schopné plnohodnotne ochrániť zrno. Nedostatočný ochranný obal má vplyv na celkovú tvrdosť zrna. Zrná sú krehké, polámané a často krát s dutým vnútrom.

V dôsledku neúplného vyvinutia čerešne  alebo jej hlbokého poškodenia dochádza k zastaveniu vývoja zrna, ktoré má svetlo zelenú farbu, so sivým až čiernym nádychom. Tieto defectové zrná sa nazývajú quakery.

Nedostatočne vyčistené zrno

Zrno sa nachádza vo vnútri kávovníkovej čerešne a je obalené v ďalších troch častiach. Jednou z týchto časti je ochranný obal, pergamen. Za defectové a teda za vadné zrná sa považujú aj tie, ktoré majú na sebe časti pergamenu či dužiny kávovníkovej čerešne napriek tomu, že prešli procesom čistenia.

Zrná napadnuté škodcami

Najrozšírenejším škodcom je chrobák „Hypothenemus hampei“, ktorý sa dokáže prehrýzť až do jadra zrna, čím naruší jeho štruktúru a môže nastať odlupnutie nahryznutej časti.

Prítomnosť cudzích telies

Okrem nedostatkom samotného zrna často dochádza k nedostatočnému vyčisteniu popri nich. Tým máme namysli najmä prítomnosť cudzích telies ako napríklad kamene, úlomky skál, hlina, listy, drievka, či drobné živočíchy, ktoré by sa určite nemali dostať do vriec určených na export.

Okrem označenia veľkosti a kvality  zrna sa môžu pri ňom vyskytnúť aj nezvyčajné názvy ako napríklad Altura, SHG  (vysokohorská káva), alebo SHB (tvrdé zrno). Tieto skratky sa nachádzajú pri zrnách dopestovaných v nadmorskej výške nad 1400 metrov nad morom. K netradičným pomenovania patria aj slová ako bourbon, flat bean, genuine bourbon, peabery či maragogype. Tieto pomenovania slúžia na objasnenie tvaru zrna. Väčšina pražiarov rozoznáva v tomto označení nasledovné tvary.

  • Bourbon – zrno je oválne. Plochá strana zrna je mierne zvlnená
  • Flat bean – zrno je oválne a štíhle. Plochá strana je hladká.
  • Genuine bourbon – zrno je oválne až guľaté. Plochá strana je hladká.
  • Peaberry – zrno je guľaté až elipsovité s hlbokým zárezom
  • Maragogype – zrno je obzvlášť veľké a súmerné

Kvalita zrna nie je hlavným bodom záujmu iba pražiarov. Po druhej svetovej vojne sa vypracovali technické normy pre viaceré potravinárske komodity, medzi ktorými nechýbala ani káva. Niektoré z nich prešli drobnými úpravami a platia až dodnes. Sú súčasťou Potravinového kódexu Slovenskej republiky. Tieto zákonom ustanovené normy sú určené na kontrolu kvality, ale i uskladnenia a práce so surovým kávovníkovým zrnom. Kontrola na našom území je vykonávaná orgánom štátnej veterinárnej a potravinárskej správy SR, ktorú všetci poznáme pod názvom ,,hygiena“. Kontrola je dôležitá z hľadiska ochrany spotrebiteľov ale i samotných odberateľov zelených kávovníkových zŕn.

Článok vznikol v spolupráci s nemecký magazínom Crema a za pomoci knihy od  Doc. Pharm. Jozef Augustín PhD., Pri káve o káve a kávovinách, vydavateľstvo JOTA 2016.

Máte radi kávu? Tak ste určite víkendovali v ,,Kávovom mestečku“

Víkend v Kávovom mestečku – Aj v tomto roku sme boli súčasťou Danubius Gastro Incheba Bratislava.

Brány najväčšej gastronomickej výstavy na Slovensku sa otvorili už 24. januára. Počas štyroch dní predstavilo svoje zručnosti množstvo kuchárov, barmanov, pekárov a samozrejme aj baristov. Ich najväčší počet ste určite našli práve v ,,Kávovom mestečku“, ktoré aj v tomto roku bolo organizované akreditovaným školiacim strediskom Academy of Coffee.

Vďaka súdržnosti a priateľstvám pražiarní, baristov, výrobcov kávovarov i nadšencov sa podarilo opäť vytvoriť miesto plné pohody a radosti. ,,Kávové mestečko“ bolo aj tento rok hlavným bodom záujmu všetkých milovníkov kávy. Predstavilo sa spolu 14 slovenských i českých vystavovateľov s pestrým sortimentom. Degustácia kávového piva, exotických a výberových káv, predaj a poradenstvo pri výbere inventáru a domácich pomocníkov na prípravu kávových nápojov či  poradenstvo pri servise jednotlivých kávovarov bola len časť toho, čo mohli návštevníci ,,Kávového mestečka“ počas štyroch dní zažiť.

Okrem spomínaných káv z rôznych kútov sveta dopĺňala chutnú i voňavú atmosféru ,,Kávového mestečka“ sladká čokoláda, torty a zákusky. Popri všetkých degustáciách si návštevníci odniesli aj množstvo vedomostí o káve, jej rôznych prípravách, správnom degustovaní alebo servírovaní. Samozrejmosťou boli zaujímavosti zo sveta kávy a kávovníkového zrna.

O bohatý program a zábavu bolo postarané počas celej výstavy.

25.1.2019 – baristická súťaž študentov Stredných odborných škôl a hotelových akadémií na Slovensku

Počas celého výstavného dňa prebiehalo prvé kolo štvrtého ročníka baristickej súťaže pre juniorov ,,SLOVAK BARISTA CUP“ junior 2019.  Súťažilo sa v príprave obľúbených kávových nápojov, ale aj miešaných drinkov, pri ktorých kreativita jednotlivých súťažiacich nemala hraníc. Aké kávové nápoje, drinky, či to, kto vlastne vyhral si môžete prečítať tu.

26.1.2019 – baristické umenie predviedli profesionálny baristi

Sobota patrila veľkolepej Latte art show. Svoje zručnosti predviedlo spolu 11 súťažiacich z rôznych gastronomických prevádzok z celého Slovenska. Súťažilo sa v kreslení mliečnou penou do espressa. Vzory sa losovali a diváci  tak mali možnosť vidieť v každom kole iný obrázok. Počas celej Latte art show išlo v prvom rade o zábavu a príjemnú atmosféru medzi baristami i divákmi. Okrem toho, že mali diváci možnosť vidieť profesionálov priamo v kreslení a dokresľovaní, niektorí z nich sa dostali priamo do poroty. Poďakovanie patrí všetkým baristom, ktorí prišli dokázať, že príprava kávy je naozaj umenie a spája množstvo ľudí. Spoločne ste ukázali, že aj na Slovensku máme veľa kvalitných baristov, pre ktorých je práca zároveň radosťou J

Na prvý troch miestach sa umiestnili:

  1. miesto – Jaroslav Grexa
  2. miesto – Ján Vass
  3. miesto – Samuel Bartoš

Výhercovia si odniesli hodnotné ceny ako napríklad 30 kilogramové vrece Specialty Coffee, teda výberovej kávy z Brazílie v hodnote 700€.

Aj v tomto roku sa v prvom kole Latte art show nehralo iba o kávu. Hlavným lákadlom aj pre profesionálnych baristov je vysnívaná cesta do Brazílie. Počas roka môžu baristi podľa umiestnenia v jednotlivých Latte art show zbierať body a ten, kto ich získa najviac poletí v roku 2020 spolu s junior víťazmi ,,SLOVAK BARISTA CUP“  a jedným z pražiarov, ktorí nakupujú zelené zrná cez  DIRECT TRADE, na kávovníkovú plantáž nášho partnera a priateľa do Brazílie.

27.1.2019 – Otvorené diskusie na rôzne témy zo sveta kávy

Po smršti súťaží a zábavy si návštevníci posledný výstavný deň užili naozaj v kľudnej atmosfére. Bol plný vedomostí a odpovedí na ich najrôznejšie otázky ohľadom kávy.

Poďakovanie patrí všetkým vystavovateľom ,, Kávového mestečka“, súťažiacim, odborným školám, pedagógom, no najmä návštevníkom, zato že nám pomohli vytvoriť víkend plný pohody a dobrej zábavy. Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu a stretnutia.

Brazília, krajina aj výberových káv!

Brazília je krajina aj výberových káv. Brazília je najväčším producentom kávy na svete a druhým najväčším spotrebiteľským trhom. Každý rok vyprodukuje 40 až 50 miliónov 60 kilogramových vriec kávovníkových zŕn z ktorých približne 6 až 8 miliónov má mimoriadne vysokú kvalitu  a zaraďujeme ich medzi výberové kávy, Specialty Coffee. Dve tretiny celkového objemu tvoria odrody kávovníka Coffea Arabica a tretina je odroda kávovníka Coffea Canephora, Conilon. Brazílčania hneď po Američanoch pijú najviac kávy, čoho dôkazom je aj ich spotreba 20 miliónov vriec ročne.

Začiatky pestovania v Brazílii

Začiatok pestovania kávovníkov v Brazílii sa datuje od roku 1727. Avšak do roku 1991 bol v Brazílii vývoz kávy kontrolovaný brazílskym kávovým inštitútom (IBC). Farmári nemohli vyvážať priamo a ich úroda bola zmiešaná a vyvezená spolu s kávou iných komerčnejších spoločností. Keď IBC zanikla, farmári vynaložili všetko svoje úsilie na pestovanie výberovej kávy. Už v priebehu jedného roka sa brazílske výberové kávy dostali na medzinárodné trhy do zahraničia. Pre ich vysoký dopyt sa ich však len veľmi málo dostalo do Európy. V súčasnosti si viac a viac farmárov uvedomuje, že vďaka kvalite ich úrody môžu získať lepšie ceny a tým zabezpečiť sebe i svojím zamestnancom dôstojnejší život.

Najviac používanými a známymi kávami z Brazílie až donedávna boli Santos a Rio. Dnes sú tieto odrody využívané najmä ako súčasť blendu, a teda konkrétnej zmesi samotného pražiara.  Brazília taktiež už nie je len vývozcom kávovníkových zŕn spracovaných klasickým “natural” (prírodným) spôsobom. Obrovský úspech i na Slovenskom trhu zožali kávy spracované procesom “honey”, vďaka ktorému vynikne typická oriešková chuť Brazílie prechádzajúca do čokolády i spracovanie  “fully washed” ktoré vnesie do jednotlivých odrôd čisté ovocné tóny s nádychom karamelu. 

Farmári neustále napredujú a vzdelávajú sa, čoho dôkazom sú aj špeciálne typy spracovania ako suché kvasenie, mokré kvasenie či dvojitá fermentácia. Aj vďaka týmto experimentom vznikli kávy, ktoré svojou jedinečnou chuťou vyrážajú dych tým najväčším kávovým kritikom. Účinky jednotlivých spracovaní na chuťové profily daných odrôd pomáhajú farmárom dotvárať brazílske výskumné inštitúty, ktoré ich okrem iného aj vzdelávajú v oblasti pestovania a šľachtenia kávovníkov odolných voči chorobám alebo prispôsobiteľnejších vyšším teplotám. 

V dôsledku rýchleho globálneho otepľovania je pomoc výskumných inštitúcii kľúčová, nakoľko vysoké teploty znižujú produkciu kávovníkov. Slabá produkcia kávovníkov a slabé finančné ohodnotenie sa rovná nízkej úrovne života rodiny farmára i rodín jeho zamestnancov.

Celkovo sa v Brazílii nachádza 25 regiónov s 300 000 farmami, pre ktoré je pestovanie kávy viac ako len biznis. Väčšina fariem je malá a veľkosť jednotlivých fariem sa neustále zmenšuje. Po smrti starých farmárov prechádza ich dedičstvo na potomkov, ktorí si plantáže ďalej rozdeľujú. Rôzne nadmorské výšky, zemepisné šírky, druhy pôdy i rôzne priemerné teploty prinášajú neobmedzené možnosti pestovania tých najrôznejších  a chuťovo odlišných odrôd.

Hoci sa v Brazílii nachádza 25 regiónov kde sa kávovníky pestujú, až 98% z produkcie pochádza zo štyroch hlavných regiónov.

Región São Paolo

Najväčšia produkčná oblasť, ktorú tvoria najznámejšie regióny Brazílie ako Alta Mogiana, Baixa Mogiana, Media Paulista, Alta Araraquerense, Santos-Jundiaí a Central de Brasil. Pestujú sa tu takmer všetky známe odrody Coffea Arabica, ako napríklad Maragogype či Bourbon. Zrná sú spracovávane najčastejšie suchou cestou, a teda po zbere sa sušia priamo v kávovníkových čerešniach alebo s ich časťou. Z oblasti São Paulo pochádza aj pražiarmi veľmi vyhľadávaná odroda – Santos Bourbon. V slovenských pražiarňach nájdete túto odrodu aj pod označením Santos Extra Prime, čo znamená strednú kvalitu zelených kávovníkových zŕn. Vyniká najmä svojou čistou a príjemne sladkou chuťou. Pod názvom Santos avšak nenájdete len túto známu odrodu, ale i najväčší a najmodernejší prístav, z ktorého sa vyvážajú všetky kávy štátu São Paulo do celého sveta.

Paraná

Je prímorským štátom Brazílie. Aj vďaka tomuto faktu sa kávy pochádzajúce z tejto oblasti vyznačujú zemitou až jódovou chuťou, pripomínajúcu samotné more. Súčasťou tejto oblasti je prístav Paranaguá, z ktorého sa všetky odrody vyvážajú do zahraničia pod označením PR.

Minas Gerais

Oblasť s najväčším počtom obyvateľov s hornatým reliéfom. Kávy sa vyznačujú výraznou horkou chuťou a preto ich najčastejšie využitie je ako súčasť blendu. Ich označenie je MG.

Espríto Santo

Na porovnanie s ostatnými už spomenutými regiónmi sa v tejto oblasti okrem pestovania Coffea Arabica pestuje aj Coffea Canephora, čo celkovo na Brazíliu nie je typické. Hlavným a prístavným mestom tejto oblasti je mesto Vitória, odkiaľ putujú jednotlivé odrody i zmesi do celého sveta. Kávovníkové zrná dopestované v tejto oblasti však pražiari nepovažujú za kvalitné, a preto je ich spracovanie určené skôr do zmesí, ale i do instantných kávových nápojov a kapsúl.

To že Brazília je krajinou závislou od kávy sú aj rôzne podporné aktivity úradov i inštitúcii. Tou najznámejšou sú poštové známky s kávovým motívom, ale i vôňou.  Známky sú napustené arómou kávy, ktorá je vsiaknutá tak hlboko, že vo svojej intenzite vydrží  5 rokov. Známky sú  určené najmä pre balíky a listy do zahraničia. Cieľom tejto aktivity je prebudiť v každom milovníkovi i neprajníkovi kávy chuť práve na kávu z ich krajiny a tak zvýšiť už tak vysoký dopyt po brazílskej káve.

Poštová známka s arómou kávy (zdroj: http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/1689425.stm)

Stále viac spotrebiteľov ochutnáva brazílsku kávu nielen ako súčasť niektorej zo zmesí konkrétneho pražiara ale i ako samostatnú odrodu z jednotlivých regiónov uznávanú odborníkmi po celom svete.  Za každým takýmto balením výberových kávovníkových zŕn z Brazílie sa nachádza najmä príbeh a skutočný život ich pestovateľa, ktorý vložil všetok svoj čas, financie ale hlavne lásku do každého zrna nachádzajúceho sa aj v tom vašom balíčku  kávy z Brazílie.

A ako zistíte, že práve tá Vaša je výberová? Každá kvalitná káva by mala mať svoj ,,rodný list“, v ktorom sa dozviete nielen to, odkiaľ pochádza, ale aj ako boli spracované zrná, kto a kde ich dopestoval a samozrejme ako by mala chutiť, o čom vám napovie chuťový profil, ktorý vytvárajú aj samotné farmy. Takisto nemôžeme pri kvalite opomenúť ani tzv. cuppingové skóre, ktoré sa vyjadruje číslom. Toto skóre kávam priraďujú profesionálni certifikovaní ochutnávači (Q-graders), ktorí postupujú podľa štandardizovaných hodnotiacich tabuliek. Ak káva získa nad 80 bodov v cuppingu, teda ochutnávke, môže byť právom považovaná za výberovú.

Rodný list kávovníkových zŕn (Zdroj: Amarella.com)

Článok vznikol v spolupráci s Edgardom Bressanim. Odborný garant Academy of Coffee a spolumajiteľom brazílskej spoločnosti Capricornio Coffee, ktorá združuje stovky malých farmárov a pomáha im nielen s vývozom ich výberových kávovníkových zŕn do zahraničia ale aj s udržateľnosťou produkcie ich farmy.

Edgard Bressani spoločne s výherkyňou “SLOVAK BARISTA CUP” junior – Alexandra Michálková
Zdroje:
Doc. Pharm. Jozef Augustín PhD., Pri káve o káve a kávovinách, vydavateľstvo JOTA 2016

Bezkofeínová káva. Je naozaj bez kofeínu? Objavte s nami všetky jej záhady

Bezkofeínová káva. Je naozaj bez kofeínu? Dojčiace matky, tehotné ženy, ľudia so srdcovo cievnymi problémami či s intoleranciou na kofeín. Práve tieto skupiny ľudí sú tí, ktorí najviac vyhľadávajú bezkofeínovú kávu i rôzne informácie o nej. Tak ako to s ňou vlastne je?  

Po prvý krát sa zo zelených kávovníkových zŕn podarilo kofeín vyextrahovať v roku 1820 na podnet básnika Geotheo, ktorý nariadil rozbor zrna v dôsledku jeho nespavosti. Komerčne úspešnejší bol však rok 1903, kedy nemec Ludwig náhodou narazil na formu odstraňovania kofeínu zo zŕn. Pri plavbe zelené zrná nasiakli slanou vodou, čím nabobtnali a kofeín sa vylúhoval do vody. Avšak aby proces odstraňovania kofeínu urýchlil, použil jeho rozpúšťadlo, benzén. Dnes už benzén pri výrobe bezkofeínových káv nenájdete. Čo ho nahradilo a ako dostať zo zŕn kofeín?

Proces priamych rozpúšťadiel

Zelené kávovníkové zrná sú približne 30 minút naparované, aby sa im rozšírili póry a rozpúšťadlo sa rýchlejšie dostalo ku kofeínu. Následne sú namáčané priamo v rozpúšťadlách. Najčastejšie sa jedná o metylénchlorid a ethylacetát. Proces namáčania sa opakuje niekoľko krát. Pre dostatočné odstránenie rozpúšťadiel zo zŕn proces naparovania pokračuje aj po odstránení kofeínu.

Proces nepriamych rozpúšťadiel

Zrná sú niekoľko hodín namočené vo vode. Kofeín sa lúhuje priamo do vody. Následne sa voda oddelí od zŕn. Pridaním spomínaných rozpúšťadiel do vody a jej zohrievaním sa kofeín takmer úplne odstráni. Keďže zrná sú dlho namočené vo vode, okrem kofeínu sa lúhujú aj prospešné látky ako oleje či arómy. Posledná fáza tohto procesu je preto opätovné namočenie zŕn do zohriatej vody bez kofeínu z dôvodu navrátenia olejov a aróm do ich jadra.

Na odstránenie kofeínu sa ale nie vždy používa chémia. Tieto procesy sú časovo aj finančné náročnejšie.

Švajčiarsky ,,vodný“ proces

Jeden z najstarších dekofeínových procesov. Táto metóda bola prvýkrát použitá vo Švajčiarsku v roku 1933. Jej využitie vstúpilo do kávového sveta až v roku 1979. Švajčiarsky proces je veľmi podobný procesu nepriamych rozpúšťadiel, avšak nie je použitá žiadna chémia.

Zrná sú namočené do veľmi horúcej vody. Voda je oddelená od zŕn. Na odstránenie kofeínu sa v tomto prípade používa filter s aktívnym uhlím. Aj tu však dochádza k čiastočnému odstráneniu prospešných látok, olejov a aróm. Preto sa voda nechá odpariť a vznikne tak koncentrát, vďaka ktorému sa do zŕn pomocou nástrekov alebo opätovného lúhovania takmer všetko vráti.

Horský ,,vodný“ proces

Horský vodný proces je metóda veľmi podobná švajčiarskemu vodnému procesu. Rozdiel je len v tom, že zelené kávovníkové zrná sa lúhujú vo vode z ľadovcov z hôr Pico de Orizaba v Mexiku. Tento proces je najviac používaný práve v Mexiku. Patrí medzi tradície miestnych obyvateľov.

Foto: http://www.interamericancoffee.com/decaf-mountain-water-process-mwp/
Foto: http://www.interamericancoffee.com/decaf-mountain-water-process-mwp/

Proces oxidu uhličitého.

Je jednou z najnovších inovácií. Kvapalný oxid uhličitý (CO2) sa aktívne zameriava len na

molekuly kofeínu. Predtým namočené zrná sa umiestnia do nerezovej alebo extrakčnej nádoby. Nádoba sa utesní a pod vysokým tlakom sa vpustí kvapalný oxid uhličitý. Kvapalný CO2 pôsobí ako “rozpúšťadlo” tým, že vyťahuje kofeín z kávovníkových zŕn bez poškodenia aromatických a olejových látok. Po vstrebaní kofeínu sa kvapalina CO2 prenesie do nádoby nazývanej absorpčná komora. Tlak sa uvoľní a ponechá kvapalný oxid uhličitý, aby sa vrátil do plynného stavu. Kofeín sa tak doslova vyparí. Táto metóda je najobľúbenejšou. Kofeín je odstránený bez použitia chémie a zo všetkých procesov sa v procese kvapalného CO2 ponecháva najviac ,,dobrých“ látok v zrnách.

Samozrejme každý tento proces má svoje výhody aj nevýhody. Čas, výber rozpúšťadiel, financie i samotné zvyky jednotlivých fariem. Ani jeden z nich však neodstráni kofeín úplne. Približne 3% kofeínu sa odstrániť nedajú. Avšak na porovnanie obsahu kofeínu z pôvodných kávovníkových zŕn je toto percento zanedbateľné. Pre bežných konzumentov je dôležitý obsah kofeínu v mg práve v ich šálke obľúbenej kávy. Na porovnanie espresso z klasických zŕn obsahuje 50 až 70mg, espresso zo zŕn zbavených kofeínu 1 až 5mg.  Ak však naozaj netrpíte zdravotnou intoleranciou na kofeín, silu vašej kávy si môžete zmierniť aj iným typom prípravy alebo iným typom kávového nápoja. Čo takto ristretto či espresso lungo?

Bezkofeínová káva priamo z kávovníka

Vedci v Brazílii pestovali približne 620 kávovníkov druhu Coffea Arabica s cieľom dopestovať práve taký, ktorý by mal prirodzene málo až žiaden kofeín. Starostlivosť o ne je finančne a tiež časovo veľmi náročná, v mnohých prípadoch zbytočná. Kávovníky s nízkym obsahom kofeínu sú náchylnejšie na choroby, rast, dozrievanie je pomalšie a často krát sú zrná v plodoch zdeformované. Preto si na čistú bezkofeínovú kávu priamo z plantáží musíme ešte počkať.

Ak teda musíte piť bezkofeínovú kávu alebo vám chutí, veríme, že vďaka nášmu článku budete vedieť čo sa skrýva práve za tou vašou. A nezabudnite! Ak je vaša káva správne pripravená, ani kofeín nie je váš nepriateľ.

Zdroje:

https://wakethehellup.com/blogs/news/how-is-our-decaf-coffee-made

https://translate.google.com/translate?hl=sk&sl=en&tl=sk&u=https%3A%2F%2Fen.wikipedia.org%2Fwiki%2FDecaffeination&anno=2

kniha  – Jozef Augustín ,, Pri káve o káve a kávovinách“

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ