Akreditované školiace stredisko pre baristov | Kávová kultúra | Vzdelávanie

Dozrievanie a  skladovanie úrody 

Všetci poznáme akýsi základ cesty kávy od jej vypestovania až po užívanie si jej chuti v šálke. Málokto však vie, že aj v jednotlivých krokoch pestovateľského zákulisia treba ísť ešte viac do hĺbky. Výnimkou nie sú ani plody, ktoré všetci poznáme iba ako červené bobule, ktoré niekto odrhne a následne z nich vylúpne zrná. Avšak to, aby káva získala čo najlepšiu chuť, musia byť plody zozbierané, spracované a uskladnené nielen správne, ale aj včas.  

DOZRIEVANIE KĽÚČ K CHUTI 

Dôležitým faktorom, ktorý spôsobuje dozrievanie plodov sú klimatické podmienky. Teplota vzduchu, obdobie dažďov, ale aj obdobie sucha ovplyvňuje najmä presné načasovanie zberu. Pri vysokých teplotách vzduchu a dostatku vody dozrievajú plody rýchlejšie a je potrebné ich zbierať podľa stupňa zrelosti. Rýchlosť dozrievania ovplyvňuje najmä podiel cukru priamo v plode, ktorý pôsobí svojou sladkosťou na jadro, a teda  na zelené zrná. Určenie správnej zrelosti plodu je rozhodujúcim faktorom pre voľbu ďalšieho postupu spracovania a výslednej chuti.   

SPRÁVNA ZRELOSŤ SA DÁ URČIŤ 

  1. Farba plodu 

Najbežnejší spôsob ako posúdiť zrelosť je podľa farby čerešní. Zelená, sýto červená, červená, bordová a fialová prechádzajúca do čiernej sú základné fázy dozrievania u väčšiny odrôd. Zelené čerešne sa považujú za nezrelé, zatiaľ čo čierne čerešne sú zrelšie ako fialové či červené, avšak nie tým správnym spôsobom. Čím je farba tmavšia, tým je podiel cukru v plode vyšší. Zber musí nastať presne v stanovenej hladine cukru v dužine a to, keď farba plodu prechádza zo sýto červenej do bordovej.  

Rozhodovať o čase zberu podľa farby má síce viaceré výhody z pohľadu rýchleho zaučenia personálu či takmer žiadnej finančnej investície do vybavenia, no iba vďaka farbe sa najlepšia zrelosť určiť nedá. Farba zrelosti sa pri odlišných druhoch, odrodách i v odlišných kútoch sveta môže výrazne líšiť. 

Pre zabezpečenie výslednej kvality zrna, ako aj produktu, a teda kávy by sa po zbere nemali plody s rôznym stupňom zrelosti miešať. Najmä plody zafarbené na fialovo až čierno majú drevitú príchuť, ktorá sa môže preniesť do výslednej šálky a nepriaznivo ovplyvniť celý chuťový profil.  

  1. Stupeň mäkkosti 

Najlepší spôsob ako merať stupeň mäkkosti je fyzické omakávanie plodov a následne určenie množstva slizu. Plody s pružnými stenami bez zanechania odtlačku obsahujú väčšie množstvo ,,slizu“ (časti čerešne), čo v káve dokáže spôsobiť komplexnejšiu chuť v porovnaní s kávou z klasicky odtrhnutých plodov bez určenia stupňa zrelosti. Pružné plody v sebe ukrývajú okrem väčšieho podielu slizu aj dve zrná rovnomerných štruktúr, ktoré sú chránené práve hrubou vrstvou spomenutého slizu, a vďaka tomu nedochádza k ich poškodeniu a zdeformovaniu počas zberov, ale i počas samotného dozrievania. 

  1. Maximálny obsah cukru a sušiny 

Už vieme, že farba čerešní a hrúbka slizu ovplyvňujú kvalitu kávy.  Avšak obe vlastnosti čerešne vedú k najdôležitejšej časti, ktorou je obsah cukru. To aký obsah cukru má plod ovplyvňuje voľbu procesu spracovania a tým aj výslednú chuť v šálke. Čím vyšší podiel cukru, tým je sladšia, ovocnejšia chuť kávy.  

Počuli ste už o meraní BRIX? Je to meranie cukru vo vodnom roztoku a vykonáva sa práve pre určenie hladiny cukru v danej odrode. To, ako hladina cukru bude ovplyvňovať výslednú chuť kávy je v rukách farmára a jeho voľby ďalšieho postupu, spôsobu spracovania. Na to, aby bola zachovaná čo najprirodzenejšia sladkosť z čerešne aj v šálke je potrebné ponechať zrná vo všetkých častiach čerešne, a to čo najdlhšie. Zjednodušene povedané, čím viac vrstiev kávovníkovej čerešne sa ponechá  na zrnách počas sušenia, tým viac ovocných a sladších chutí sa prenesie aj do kávy. Tradičnými spôsobmi spracovania pre zachovanie najprirodzenejšej sladkosti sú procesy NATURAL a HONEY.

ROZHODUJE AJ ZBER A SPRACOVANIE 

Kvalita kávy je podmienená aj spôsobom ZBERU a SPRACOVANIA  Kvalita zelených kávovníkových zŕn sa udržiava správne zvoleným postupom zberu, optimálnym spracovaním, starostlivým transportom (bez príliš veľkých teplotných výkyvov) a dodržiavaním podmienok skladovania. Ak čo i len jeden krok zlyhá, pocítime to v našej šálke kávy zatuchnutým a drevnatým spôsobom.  

PRAŽENIE DOTVÁRA CHUŤOVÝ PROFIL 

Ďalšiu dôležitú úlohu zohráva spôsob praženia. Vývoj povrchu zrna zohráva významnú úlohu vo vzťahu k procesu ustálenia chuťového profilu. Plody zbierané počas rôznej zrelosti spôsobujú  rôznorodosť štruktúry zelených kávovníkových zŕn , ktorá sa rozvíja do odlišných chuťových profilov. 

Takmer každý pražiar vie, že káva po upražení mení svoju chuť. Prvá chuť hneď tesne po upražení býva často „sklamaním“. Každodenným ochutnávaním kávy počas niekoľkých dní dochádza k zmenám, ktoré sa prejavia vo vyváženejšom chuťovom profile, zväčšujúcom sa tele, výraznejšej sladkosti a čoraz komplexnejších vôňach. Dochádza aj k poklesu horkosti. Odstupom času sa už telo ani sladkosť nezvyšujú, avšak menia sa arómy a ich intenzita.  

Ak nie sú podmienky zberu a spracovania na farmách dodržané správne a včas, môže dôjsť k procesu starnutia plodov, ktorý sa počas praženia môže prejaviť výrazným znížením sladkosti a oslabením tela kávy. Arómy sú menej výrazné, chuťový profil jednotvárny. Dôvodom je nadmerný stres zŕn a s tým spojené odbúravanie cukru čo vedie k hromadeniu „stresových“ enzýmov. 

DÁTUM PRAŽENIA AKO POMȎCKA KEDY SI KÁVU NEKÚPIŤ 

Všetkým je známy prístup mnohých kávových odborníkov, ale aj milovníkov kávových špecialít, ktorí si kávu kupujú čo najčerstvejšie podľa dátumu praženia. Avšak dátum praženia je užitočný nielen pre logické zakúpenie čo najčerstvejšej kávy, ale aj preto, aby ste sa vyhli zakúpeniu a príprave príliš čerstvej kávy. Veľa ľudí  nakupuje kávu na internete a často očakávajú, že menšie pražiarne ponúkajú len tú najčerstvejšiu kávu, ktorá však často krát sklame ich chuťové poháriky. Nemá požadovanú ustálenosť po pražení, čo môže spôsobiť nevyrovnanosť chutí a jednotvárnosť celkovej kávy. Všetkým známa horkosť, alebo acidita kávy tak zostane v popredí a naša mienka o najčerstvejšej káve, ktorá by zároveň mala byť aj najlepšia je skreslená.  

100% ARABIKA NEZNAMENÁ 100% KVALITA 

V súčasnosti je veľmi rozšírené používať ako znak kvality označenia ,,sto percentná Arabika.“ Niektoré pražiarne však využívajú tento fakt vo svoj prospech, pretože aj konáre, vetvičky či defectné zrná odrody druhu kávovníka Coffea Arabika, sú stopercentné, a teda ich môžeme nájsť ako súčasť balenia.  Z toho vyplýva, že iba receptúra ​, a teda zloženie kávy nepoukazuje na kvalitu. Kvalitná, čisto spracovaná a vhodne upražená odroda druhu Canephora, prípadne starostlivo vytvorený blend môže priniesť oveľa lepšiu chuť a kvalitu kávy ako „moderná 100% Arabica.“ 

SKUTOČNÝ PRÍBEH ALEBO LEN MARKETING 

Dnes mnohé malé pražiarne poukazujú na regionálnosť kávy, ktorú pražia čerstvo a každý deň odosielajú priamo k zákazníkom. Regionálnosť v káve je ťažké vyjadriť, keďže väčšina kávy sa nepestuje v našich regiónoch a tak pražiari siahajú po slovnom spojení ,,káva priamo od farmára“. Tu sa však naskytá otázka či ,,priamo od farmára“ znamená  dlhoročný vzťah pražiara a farmára, alebo len akýsi príbeh o dopisovaní si cez internet s farmárom. Často krát ide o bežné nakupovanie suroviny z konkrétnej farmy, ktorej síce bude záležať na kvalite produktu, avšak nie na vzťahu s odberateľom a tak sa môže stať, že časom kvalita bude nahrádzať kvantita.   

Myšlienka pracovať formou skutočného DIRECT TRADE, a teda priameho nákupu zeleného zrna od farmárov by mala vznikať na základe dlhoročného priateľstva medzi pražiarom a farmárom. Námaha, ktorú farmár vynakladá pri pestovaní každého druhu či odrody možno označiť ako jeho „rukopis“. Iba ak pražiar pozná skutočný ,,rukopis“ pestovateľa, jeho kultúru či prístup vzniká jedinečná spolupráca a priateľstvo výsledkom, ktorého je neopakovateľná chuť kávy so skutočným príbehom.  

Ako zistí zákazník čo je pravda?  Jednoducho. Stačí si nájsť svojho obľúbeného pražiara na sociálnych sieťach. Veď predsa každý sa rád pochváli vycestovaním do pestovateľskej krajiny a stretnutím sa so samotným pestovateľom, jeho rodinou či zamestnancami. Skutočné príbehy sú skutoční ľudia a vzťahy medzi nimi, ktoré rozoznáte na prvý pohľad.  

SKLADOVANIE 

Zelené kávovníkové zrná možno skladovať tri roky Vo všeobecnosti sa zelené zrná skladujú v jutových vreciach. Jutové vrecia sa odporúčajú pre skladovanie na kratšie obdobie ako šesť mesiacov. Skladovanie zelených zŕn v obaloch z plastu HDPA sa odporúča pre dlhodobé skladovanie z dôvodu stabilizovania obsahu vody a farby. Vďaka tomu si zelené, surové zrná zachovajú kvalitu aj viac ako šesť mesiacov.  

Na skladovanie majú vplyv faktory prostredia, fyzikálne podmienky a čas. Zelené kávovníkové zrná by sa mali skladovať pri teplote 22 °C a relatívnej vlhkosti 63.  Nesprávne skladovanie nepriaznivo vplýva na kvalitu zŕn ale aj výslednej kávy. Prestarnuté, zatuchnuté, staré tóny sladkého drievka sú len zlomkom nepríjemných vlastností starej a zle skladovanej kávy.  

OSVIEŽTE SA TOTO LETO „KÁVOVOU“ NOVINKOU

CASCARA NIE JE IBA HORÚCI NÁPOJ

Najviac využívaný vedľajší produkt z kávovníkov je v súčasnosti práve kávovníková čerešňa, a to nielen z dôvodu jej obrovského chuťového potenciálu, ale najmä jej množstva, ktoré vzniká počas spracovania. Šesť kilogramov čerešní sa zmení na približne na 1 kilogram zelených kávovníkových zŕn. To znamená, že  5 kilogramov tejto „super“ potraviny vie farmár namiesto kompostu opätovne spracovať a získať tak pre svoju farmu finančné prostriedky navyše.

Pri správne zvolenom postupe spracovania kávovníkových čerešní, konkrétne jej dužiny a šupky je možné okrem bežného „sušeného ovocia“ produkovať aj pyré, sirupy, rôzne nápojeba dokonca destilovať kávové liehoviny. Všetky tieto vedľajšie produkty z kávovníka pomôžu farmárom nielen lepšie udržať ich farmy z ekonomického a sociálneho hľadiska, ale aj žiť život oveľa plnohodnotnejšie.

ČO JE CASCARA?

Cascara je vedľajším produktom kávovníkov. Vyrába sa z vysušenej šupky kávovníkovej čerešne. Má bohatú, ovocnú chuť, ktorá je ideálna na prípravu horúceho, ovocného nápoja, ale i osviežujúcej limonády či iného nealkoholického nápoja. 

CASCARA INAK ako ste ju poznali doteraz

Blížia sa horúce letné dni a mnohí z nás obľubujú okrem ľadových drinkov aj rôzne čaje, avšak pripravené tak aby nás osviežili. Cascara ako typický ovocný čaj, avšak s oveľa širšou škálou chuťových vlastností ukáže svoj pravý, svieži potenciál práve v studenej verzii. 

Ľadový „Cascara“ čaj

V prípade klasickej prípravy ľadového Cascara čaju je  potrebné zvýšiť silu nápoja, aby jeho zriedenie s ľadom nespôsobilo priam až „vodovú“ chuť. Pri bežnej príprave ľadového čaju, a teda zaliatie horúcou vodou a následné schladenie prostredníctvom ľadu  je potrebné použiť aspoň 8g na 100ml aby sa zachovala výrazná chuť sladkého ovocia. 

Chuťovo čistejšia a vyváženejšia verzia „CASCARY NA STUDENO“ je jej zaliatie studenou vodou a následne lúhovanie v chlade (chladnička) minimálne po dobu 24 až 48 hodín. Pomer gramov a vody zostáva nezmenený, a teda minimálne 8g na 100ml. Po vylúhovaní je potrebné cascaru preliať do samostatnej fľaše (ideálne sklenenej), ktorú je potrebné aj naďalej uchovávať v chlade, aby naše osvieženie mohlo trvať aj niekoľko dní. Pohár s pár kockami ľadu, prípadne šťava z citrusového ovocia (limetka, citrón, pomaranč…) pocit sviežosti zdvojnásobia. 

Limonády z cascary

Viacerí z nás sa už stretli s lahodnými limonádami z lesného ovocia, prípade citrusových plodov. Primárne sa však jedna o samostatné limonády, z ktorých limonáda z citrusov slúži na osvieženie a limonáda zo sladkého ovocia na doplnenie energie. Limonáda s cascary však ponúka oba účinky naraz. 

Súčasťou každej limonády je dané ovocie zaliate studenou vodou prípadne vodou s CO2. Limonáda s cascary nie je výnimkou. Pri tejto limonáde však len zaliatie vysušenej cascary nestačí, nakoľko sa nestihne vylúhovať všetok jej potenciál. Na pravú chuť limonády z cascary je potrebné mať pripravený výluh, ktorý dotvoríte pridaním CO2. V prípade vyzdvihnutia sviežosti a intenzívnejšej horko sladkej dochuti odporúčame doliať výluh z cascary tonicom.  

Keďže čistá chuť cascary je podobná ovocnému čaju, a teda sladká s miernou aciditou, všetko, čoho súčasťou je cascara môže byť doplnené citrusovým ovocím v podobe čistej dužiny, šťavy či sirupu. Pomaranč, limetka, citrón, grep a pár lístkov mäty či medovky ulahodí každému mlsnému jazýčku. 

CASCARA, OBĽÚBENÁ INGREDIENCIA MLADEJ BARISTICKEJ SCÉNY

Študenti Stredných odborných škôl a Hotelových akadémii sa pravidelne stretávajú a merajú si svoje zručnosti v baristickej súťaži pre juniorov SLOVAK BARISTA CUP. Hoci sa jedná o baristickú súťaž a teda súťaž v príprave kávy, jednou zo súťažných disciplín je aj miešanie voľného nápoja so základnou ingredienciou, kávou. Kreativite sa medze nekladú a osviežujúce kombinácie s kávou sú nielen oku lahodiace, ale aj chuťovo obohacujúce. A že je CASCARA obľúbená aj u mladej generácie baristov sme sa presvedčili počas druhého kola už 7. ročníka súťaže mladých baristov SLOVAK BARISTA CUP junior, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Súkromnej Spojenej školy EDUCO v Námestove. Cascara dominovala v tých chuťovo najzaujímavejších drinkoch. Nech sa páči nechajte sa inšpirovať.

Nápoj „CITRÓNOVÝ TWIST NA AFFOGATO“ od Sofii Jurekovej, SOŠ hotelová Vysoké Tatry

Ingrediencie: 

• Espresso 

• Čerešňový sirup od spoločnosti ROUTIN

• Extrakt z cascary

• Citrónovo – bergamontová zmrzlina

• Espuma z cascary

• Sušený čierny citrón

Postup: 

Do shakera vlejeme sirup z čerešňových kvetov, extrakt z cascary a citrónovo bergamonovouzmrzlinu. Vyšejkujeme a na kocky ľadu vlejeme obsah, nastriekame na vrch espumu z cascarya na záver vlejeme espresso. Ozdobíme sušeným plátkom z čierneho citróna. 

Nápoj „COFFEE TIME“ od Lenky Dobrovolnej, Hotelová akadémia Ľ. Wintera Piešťany 

Ingrediencie:

• Espresso

• Tonic

• Vaječný bielok

• Čerešňový sirup od spoločnosti ROUTIN

• Cascara

Postup:

Do fľaše so šlahačku si dáme tonic a vaječný bielok, zarobíme šlahačku a necháme ju schladiť v ľade. Do shakera nadávkujeme ľad podobne tak aj do servírovacích pohárov. Pridáme ostatné suroviny do shakeravyšejkujeme  a rovnomerne rozlejeme do pohárov. Nastriekame penu z tonicu a vaječného bielku. 

Nápoj „SPIRITUS IN COFFEE“ od Adama Botku, Hotelová akadémia Ľ. WinteraPiešťany 

Ingrediencie:

• Espresso

• Bitter

• Tonic

• Černicový sirup od spoločnosti ROUTIN

• Cascara

Postup:

Do tinu pridáme drvený ľad a necháme samovoľne frapovať. Následne ľad odstránimea pridáme espresso spolu s ostatnými ingredienciami. Nalejeme do vopred ochladených pohárov a dozdobíme espresso penou. 

Aby chute v jednotlivých nápojoch vynikli je potrebné kombinovať dané ingrediencie maximálne do objemu 100ml. Naši súťažiaci mali svoje nápoje vyladené podľa vlastnýchpreferencii a tak použitie jednotlivých mililitrov a centilitrov nechávame na vás. 

Chcete aj vy okúsiť chuť a kombinácie tejto zdravej „super“ potraviny. Sledujte naše kurzy a eventy, kde určite nebude chýbať cascara na rôzne spôsoby prípravy. 

www.academyofcoffee.sk a sociálne siete #academyofcoffee 

Čaj nemusí byť iba zelený, čierny a ovocný

Svet kávy ovládla Cascara a čaj z kávovníkových listov

Káva je jedným z najviac konzumovaných nápojov na svete. Ročne sa vyprodukuje  viac ako 10 miliónov ton zelených kávovníkových zŕn. Nestály svetový trh s kávou a klimatické zmeny však vyvíjajú tlak na farmárov a ich celkový prístup k pestovaniu a samotnej produkcii kávovníkových zŕn. Použitie vedľajších produktov z kávovníka, ktoré vznikajú priamo na farme by mohli prispieť k vytvoreniu zvýšeného príjmu a celkovej udržateľnosti farmy. 

Jedným z vedľajších produktov sú aj listy kávovníka, ktoré sú schválené ako čajový nápoj v rámci Európskej únie od júla 2020 s maximálnym povoleným množstvom kofeínu 80 mg/l , a kyseliny chlorogénovej 100 mg/l. Listy kávovníkov, ako vedľajší produkt zvyčajne vznikajú pri samotnom pestovaní a prerezávaní kávovníkov, ale i zberoch kávovníkových čerešní, kedy dochádza k ich samovoľnému odpadnutiu.  Počas zberov často končia v zberných nádobách spolu s vetvami a konárikmi. Pri finálnom triedení sú tak „odpadom“ a v mnohých krajinách majú iba charakter prírodného kompostu. 

NIE SÚ LISTY AKO LISTY

Lesklé, voskované listy kávovníkov sú vždy zelené . Pri niektorých druhoch alebo odrodách môžu mať mladé listy bronzovú špičku a počas starnutia menia farbu z bledo zelenej na tmavozelenú. Nikdy nezhnednú, okrem prípadov, keď sú vystavené stresu, prípadne ich napadne choroba. Listy dorastajú do dĺžky 15cm (Coffea Arabica), 30cm (Coffea Canephora) a 50cm (Coffea Liberica) po dobu 7 až 10 mesiacov. 

ZLOŽENIE LISTOV KÁVOVNÍKA

Zloženie listu je výrazne ovplyvnené intenzitou svetla, koncentráciou dusíka v pôde, vekomrastliny, ale i pestovateľskou oblasťou či samotným druhom kávovníka či odroda. 

Najviac obsiahnuté a nutričné zaujímavé látky nachádzajúce sa v listoch sú sacharidy,aminokyselny, organické kyseliny, alkaloidy, fenolové zlúčeniny, terpény, karotenoidy, fytosteroly a aromatické zlúčeniny, ako sú aldehydy, alkoholy, ketóny a estery.  Podľa najnovších výskumov sa obsah kofeínu pohybuje medzi 0,37g až 1,33g/100g  a  kyselina chlorogenová 9,35g/100g vo vysušených kávovníkových listoch.

Typ listu a odroda vykazujú významný vplyv na obsah kofeínu. Mladé listy vykazujú najvyššiu hodnotu kofeínu, a to najmä z dôvodu, že musia byť viac chránené v porovnaní so staršími listami. Obsah kofeínu listov ovplyvňuje aj spôsob ich ďalšieho spracovania. Počas fázy fermentácie a sušenia dochádza k zníženou obsahu kofeínu v spracovaných listoch. 

METÓDY SPRACOVANIA KÁVOVNÍKOVÝCH LISTOV 

Listy sú odrezávané priamo z rastliny. Listy musia byť zdravé a nepoškodené. Po zbere nasleduje ich premytie vodou a sušenie približne 48 hodín na priamom slnečnom žiarení  prípadne v tieni počas horúcich dni v suchom vzduchu. Pri zlom počasí listy putujú do mechanických sušičiek, kde pri teplote 70°C ich potrebné preschnutie trvá približne 4 hodiny. Vysušené listy prechádzajú rôznymi metódami spracovania, ktoré ovplyvňujú nie intenzitu látok v ich zložení ale aj výslednú chuť nápoja. 

• Miešanie ​(Listy sa rozmixujú  a miešajú sa s vodou)

• Rezanie ​(Listy sa nakrájajú na malé prúžky (šírky 20 mm)

• Valcovanie ​(Listy sa rolujú ručne)

• Zmrazovanie ​(Listy sú zmrazené v mrazničke pri teplote -20 °C počas 2 dní)

• Drvenie​(Listy sú drvené ručne)

• Naparovanie​(Listy sa naparujú v hrnci, v strede ktorého je sito)

ČAJ Z KÁVOVNÍKOVÝCH LISTOV

Listy kávovníka sa využívajú na prípravu nápojov podobných čaju už odpradávna. Najmä v Západnej Sumatre, Etiópii, Jamajke, Indii, Jáve a Južnom Sudáne sa nápoj z kávovníkových listov podáva k tradičným jedlám. Na Sumatre nájdete tento nápoj pod názvom „kahwadaun“ alebo „kawa“,  v Jemene „giser“ a v Etiópii „kuti“, „jeno“ alebo „jenuai.“ Sušenie prebieha najčastejšie upínaním celých konárov kávovníkov aj z listami na bambusové palice a ich následným údením a sušenímzvyčajne na priamom slnečnom žiarení.

Pred prípravou nápoja rozhoduje metóda spracovania samotných listov. Okrem bežných typov spracovania pracuje čoraz viac farmárov s atmosférou ochranného plynu, a to najmä z dôvoduochrany listov pred oxidáciou prípadne neželanou fermentáciou. Pri niektorých výrobných metódach je proces sušenia doplnený o proces praženia. 

To, ako bude výsledný čaj z listov kávovníka chutiť závisí od viacerých faktorov:

• Typ listu (starý, mladý, zelený, žltý)

• Spracovanie (rezanie, naparovanie, drvenie, mrazenie)

• Sušenie (na slnku, v mechanických sušičkách)

• Fermantácia (prirodzená, pomocou kvasiniek)

Pomocou fermentácie je možné dosiahnuť tmavšiu farbu výsledného výluhu s výrazne sladkými, ovocnými tónmi. V prípade bežného spracovania a sušenia je výsledná chuť viac „prírodná“, a teda chuť výrazne pripomína chuť zelených čajov s rastlinným podtónom.

PRÍPRAVA ČAJU Z KÁVOVNÍKOVÝCH LISTOV

Príprav tohto čajového výluhu nájdeme veľa, avšak je to v prvom rade o chuti samotného zákazníka. Priamo z kávovníkových plantáží od farmárov, ktorí spracovávajú toto zelené zlato na svojich farmách je odporúčaný jasný recept

2g vysušených a pomletých kávovníkových listov sa zalejeme 200ml vody s teplotou ideálne 92°C a necháme lúhovať cca 5 minút. 

PIŤ ČI NEPIŤ

Konzumácia čaju z kávovníkových listov vo všeobecnosti môže byť spojená s priaznivými zdravotnými účinkami, no vo väčšine krajinách sa konzumuje len pre chuť alebo účinky kofeínu. 

V rámci Slovenskej republiky si nové potraviny alebo tradičné potraviny z tretích krajín vyžadujú povolenie uvedené na trh v Európskej únii.  Uvedenie listov, ako aj výluhu z nich na trh ako „tradičná potravina“ bola schválená Európskou komisiou 1. júla 2020. Keďže neboli predložené potrebné dokumenty o nezávadnosti danej potraviny v kombinácii s inými ingredienciami a teda ako súčasť iných nápojov, jej schválenie je výhradne na účely čistej infúzie listov kávovníka. 

Z LISTOV NEMUSÍ BYŤ LEN ČAJ 

Listy kávovníkov sa okrem čaju používajú aj v etnomedicíne v krajinách pôvodu. Listy obsahujú uhľohydráty, bielkoviny, aminokyseliny, organické kyseliny, ako aj veľké spektrum zložiek, ktoré majú antioxidačné, protizápalové, antihypertenzívne a antibakteriálne účinky. Okrem použitia ako potravina sa listy kávovníkov testujú v niekoľkých ďalších odvetviach ako čistič tváre, náhrada tabaku, krmivo pre zvieratá či dezodorant.

ZÁVER

V prípade niektorých vedľajších kávových produktov, najmä listov, je známe ich tradičné využívanie ako potraviny, a to najmä v tretích krajinách. 

Čaj z listov kávovníkov sa pripravuje ako nálev zo sušených listov v horúcej vode. Je to tradičný nápoj v niektorých krajinách produkujúcich kávu a v roku 2020 bol povolený v rámci Európskej únie (EÚ) podľa nariadenia o nových potravinách. 

V závislosti od výberu a spracovania (vek listov, sušenie, fermentácia, praženie atď.) môže čaj z kávovníkových listov vykazovať širokú škálu chutí a jeho plný potenciál nie je v súčasnosti preskúmaný. Ako vedľajší kávový produkt je určite zaujímavý najmä pre zvýšenie príjmov pestovateľov kávy. Čaj z kávovníkových listov nepredstavuje riziká pre spotrebiteľa, okrem dobre známeho rizika kofeínu, ktorý je súčasťou všetkých nápojov súvisiacich s kávou, naše telo ho však potrebuje aj niekoľko krát za deň. 

Ak teda nepijete kávu, ale radi podporíte jej pestovateľov po celom svete, prichádza ideálne riešenie v podobne čajov z vedľajších produktov kávovníka, z listov a šupy kávovníkovej čerešne (cascara). 

U nás v školiacom stredisku Academy of Coffee ochutnávka čajov na vybraných kurzoch.

Článok vznikol v spolupráci s nemeckým školiacim stredisko Coffee Consulate. 

CASCARA VIAC AKO LEN VEDĽAJŠÍ PRODUKT

Cascara, ako vedľajší produkt kávovníka začína byť oficiálne dostupná aj v blízkosti našich hraníc, ba dokonca aj na našom území. Pozrime sa bližšie na čerešňovú šupku, ktorá má potenciál byť oveľa viac ako len kompost.

Cascara je už veľmi dlho na trhu s možnosťou viacerých príprav či spracovania. Našla si svojich milovníkov, ale i „hejterov“. V dôsledku problémov s bezpečnosťou danej potraviny nebolo možné cascaru bezpečne dovážať a využívať jej sladký potenciál naplno. Dnes je však všetko inak.

Bhutan Women Portraits

ČO JE CASCARA?

Cascara je vedľajším produktom kávovníkov. Vyrába sa z vysušenej šupky kávovníkovej čerešne. Má bohatú, ovocnú chuť, ktorá je ideálna na prípravu horúceho, ovocného nápoja, ale i osviežujúcej limonády či iného nealkoholického nápoja.

To, čo najviac v súvislosti s kávovníkom poznáme sú zrná vo vnútri kávovníkovej čerešne. O zvyšku rastliny, kávovníka sa v západnom svete až donedávna veľa nepremýšľalo. Keďže šupka a dužina tvoria významnú časť čerešne z hľadiska objemu, vedľajšie produkty by skutočne mohli mať významnú hodnotu. Vedľajšie produkty kávovníka obsahujú kofeín, antioxidanty, vlákninu a bielkoviny, takže sa skutočne dajú použiť na množstvo rôznych účelov.

Bhutan Women Portraits

CASCARA A POTREBNÉ POVOLENIA

Najväčším problémom cascary za posledných sedem rokov bol jej právny status. Po mnoho rokov sa cascara považovala len za súčasť kávovníka, a preto bola legálna. To sa však zmenilo v roku 2015, keď rakúska kávová spoločnosť chcela vytvoriť nealkoholický nápoj na báze cascary. Zrazu sa legálnosť a bezpečnosť potravín stali problémom. V Európskej únii musia byť nové potraviny schválené na základe ich nezávadnosti pre ľudské zdravie. A keďže nebola rozšírená konzumácia cascary, považovala sa za novú potravinu. Príslušným orgánom v EÚ bolo potrebné zaslať žiadosť a potrebné dokumenty o jej neškodnosti. Kvôli byrokracii to však trvalo až do roku 2022. Dnes sa už cascara v Európe považuje za legálnu potravinu, samozrejme však s malým háčikom.

Už priamo na farmách musia pestovatelia kávy vopred vedieť načo bude cascara použitá. Farmári musia s cascarou zaobchádzať veľmi odlišne. Ak je použitá iba ako kompost jej ďalšie spracovanie nie je potrebné, avšak v prípade jej ďalšieho využitia v potravinárstve, napríklad na čaj či iný nápoj je zaobchádzanie s ňou viac ako kľúčové. Po odstránení dužiny sa musieť šupka čerešne umyť alebo ošetriť parou, aby sa zabili všetky baktérie, ktoré by mohli byť prítomné. Ďalším krokom je starostlivé sušenie a bezpečné uskladnenie či balenie.

CASCARA AKO ČAJ

Aj keď to môže znie ako novinka a niečo moderné, pravdou je, že čaj z cascary či listov tu bol skôr ako samotná káva. Jeden z najznámejších historických príkladov je z Jemenu, kde sa čaj z kávových čerešní, konkrétne z ich šupiek a dužiny nazýva Qisher. Jeho prípravu a účinky opísal už v roku 1823 britský lekár menom Robert Finlay, ktorý si čaj z cascary v tom čase vychutnával ako tradičný nápoj obyvateľov Jemenu.

Samotný názov cascara je odvodený zo španielskeho slova pre šupku. V regiónoch, kde sa vyrába káva, existuje určitá tradícia používania čerešňovej šupky ako čaju. Pre farmárov je zvyčajne príliš drahé piť kávu namiesto toho, aby ju predávali. Na druhej strane sú vedľajšie produkty lacným zdrojom kofeínu.

AKO NA PRÍPRAVU ČAJU Z CASCARY

Rovnako ako bežná káva, aj cascara môže mať inú chuť v závislosti od odrody, pôdy a pozberového spracovania. Typické tóny sú však čerešňa, ibištek a náznaky tabaku a sušeného ovocia. Obsahuje kofeín, ale v menšom množstve ako bežná káva. Pokiaľ ide o kofeín, je porovnateľný so zeleným čajom. Varenie čaju z cascary je jednoduché.

Dobrým pravidlom je použiť asi 4 gramy cascary na šálku. Vysušené šupky namočte na 3-8 minút do horúcej vody. Výsledný nálev má bohatú, ovocnú chuť s jemne sladkastou chuťou. Cascara je výborná aj ako ľadový čaj, avšak je potrebné zvýšiť silu nápoja, aby ste ho mohli zriediť ľadom.

OSTATNÉ VEDĽAJŠIE PRODUKTY KÁVY

Všetky vedľajšie produkty sú silne podceňované. Najviac však práve kávovníková čerešňa. Šesť kilogramov čerešní sa zmení na približne na 1 kilogram zelených kávovníkových zŕn. To znamená, že vyhadzujeme 5 kilogramov potraviny. Zbierať čerstvé čerešne umožňuje vytvárať rôzne produkty. Pyré, sirupy a dokonca destilovať kávové liehoviny pomôžu farmárom dostať sa k oveľa udržateľnejšiemu životu, pretože nemusia nič navyše sadiť, stačí ak využijú potenciál celej rastliny a zozbierajú všetko čo príroda ponúka.

· Strieborná „blana“

Tento tenký kúsok organického materiálu je vedľajším produktom procesu praženia. Tento jemný povlak, nachádzajúci sa na zelených kávovníkových zrnách je mimoriadne hodnotný a zdravý produkt. 70% z toho je nestráviteľných, takže je veľmi dobré pre náš črevný systém, keď ho pomáha čistiť. Má tiež 20% obsah bielkovín, takže ho možno použiť ako rastlinný proteín. Dá sa ľahko zmiešať s múkou a ísť do pečiva.“

· Listy kávovníkov

V prípade niektorých vedľajších kávových produktov, najmä listov, je známe ich tradičné využívanie ako potraviny, a to najmä v tretích krajinách. Ľudia v Etiópii, Južnom Sudáne, Libérii, Indonézii a na Jamajke tradične konzumujú bylinné nálevy vyrobené z kávových listov. Listy sú pozbierané, vysušené a zalievané horúcou vodou, po vylúhovaný vzniká príjemný čaj s nádychom zeleného čaju, fazuliek a hrášku.

· Kvet kávovníka

Kávovníky tvoria biele, mnohokveté súkvetia. Po vysušení sa z kvetov môže pripravovať čaj. Vôňa kvetov je výrazná po jazmíne, a tak táto horúca pochúťka z kvetov kávovníka má príznačnú jazmínovú chuť. Sušené kvety získané obsahujú približne 1 g kofeínu na 100 g. Toxikologické údaje zatiaľ nie sú k dispozícii a tak si v Európe na horúci nápoj z vysušených kvetov kávovníkov musíme počkať.

· Pergamen

Pergamen, ktorý sa nachádza priamo na zelenom kávovníkovom zrne a hneď pod sladkou dužinou je zriedkavo skúmaný a nie je efektívne využívaný. Extrakt z pergamenu bol navrhnutý ako bio komponent s antioxidačnou aktivitou. Najnovšie štúdie poukazujú na potenciál tohto vedľajšieho produktu. Jeho využitie je sľubné ako nízko kalorická funkčná zložka na obohatenie stravy o vlákninu v potravinách i reguláciu glukózy v krvi.

· Kávová usadenina

Kávová usadenina vzniká pri extrakcii pomletých kávovníkových zŕn a horúcej vody. V potravinárskom priemysle by sa kávová usadenina mohla použiť ako zdroj vlákniny alebo prísada do pekárenských výrobkov, prípadne na výrobu alkoholických destilátov. Okrem cukrov, bielkovín a minerálov obsahuje kávová usadenina aj tuk, ktorý možno extrahovať ako kávový olej.

Moderná, ekologicky orientovaná spoločnosť prikladá veľký význam znižovaniu odpadu, preto má zmysel nelikvidovať vedľajšie produkty výroby kávy a priviesť ich do hodnotového reťazca, ak sa preukáže, že to nepredstavuje bezpečnostné riziko pre ľudské zdravie. Pridaná hodnota kávovníka by mohla zvýšiť sociálnu a ekonomickú prosperitu v chudobnejších regiónoch a pôsobiť proti klesajúcej cene kávy, čo sa v súčasných časoch globálnej hospodárskej krízy obzvlášť oplatí.

Využívanie vedľajších kávových produktov môže vyriešiť niekoľko problémov pestovateľov kávy. Môžu ponúkať prácu na dlhšie obdobia a v rôznych obdobiach roka, takže v ideálnom prípade môžu byť pracovníci zamestnaní na farme po celý rok.

Článok vznikol v spolupráci s magazínom Crema a nemeckým školiacim strediskom Coffee Consulate

KÁVOVNÍK A PRODUKTY Z NEHO ČASŤ 1.

Kávovník je špeciálna rastlina, ktorá pokrýva veľké oblasti tropického a subtropického pásma. Káva patrí do čeľade Rubiaceae a kmeňa Coffeea. V súčasnosti je známych viac ako 100 druhov rodu Coffeea, pričom druhy Coffeea Arabica a Coffeea Canephora sú najvyužívanejšie, a to najmä z ekonomického hľadiska.

Vždy zelené kávovníky vytvárajú biele kvety, ktoré po oplodnení produkujú najmä červené plody nazývané kávovníkové čerešne. Asi 3 % Coffea Arabica produkuje žlté plody a iné, menej známe druhy produkujú čierne alebo čierno-žlto pruhované plody, čerešne. Väčšina odrôd potrebuje viac ako 200 dní od kvitnutia po dozretie čerešne, zatiaľ čo trpasličie odrody (napr. caturra a villa sarchi) potrebujú o niekoľko dní menej, vysoké, obrie odrody (maragogype a pacamara) približne o tridsať až štyridsať dní viac.

Kvety

Kávovníky tvoria biele, mnohokveté súkvetia. Každý rok dospelý kávovník vyprodukuje 30 000 – 40 000 kvetov. Produkujú sekrét podobný lepidlu, ktorý chránia celú rastlinu pred dehydratáciou a hmyzom. Keď kvet začína vädnúť na rastline, kvety sa trhajú a samovoľne odpadávajú. Po vysušení sa z kvetov môže pripravovať čaj. Vôňa kvetov je výrazná po jazmíne, a tak táto horúca pochúťka z kvetov kávovníka má príznačnú jazmínovú chuť. Sušené kvety získané obsahujú približne 1 g kofeínu na 100 g. Toxikologické údaje zatiaľ nie sú k dispozícii a tak si v Európe na horúci nápoj z vysušených kvetov kávovníkov musíme počkať.

Listy

Lesklé, voskované listy sú vždy zelené . Pri niektorých druhoch alebo odrodách môžu mať mladé listy bronzovú špičku a počas starnutia menia farbu z bledo zelenej na tmavozelenú. Nikdy nezhnednú, okrem prípadov, keď sú vystavené stresu, prípadne ich napadne choroba. Listy dorastajú do dĺžky 15cm (Coffea Arabica), 30cm (Coffea Canephora) a 50cm (Coffea Liberica) po dobu 7 až 10 mesiacov. Listy kávovníka sa už dlho používajú na prípravu nápojov podobných čaju. Najmä v Západnej Sumatre, Etiópii, Jamajke, Indii, Jáve a Južnom Sudáne sa nápoj z kávovníkových listov podáva k tradičným jedlám. Na Sumatre nájdete tento nápoj pod názvom „kahwa daun“ alebo „kawa“, v Jemene „giser“ a v Etiópii „kuti“, „jeno“ alebo „jenuai“ .

Čaj z kávovníkových listov

Pred prípravou nápoja existujú rôzne výrobné metódy. Väčšina z nich zahŕňa naparovanie listov, drvenie a sušenie Niektorí pestovatelia však pracujú pod atmosférou ochranného plynu, aby chránili zložky pred oxidáciou, prípadne listy pred zaliatím fermentujú. Pri niektorých výrobných metódach je proces sušenia doplnený o proces praženia. Na výrobu nápoja sa čaj musí extrahovať vodou alebo vodnými rozpúšťadlami. Listy obsahujú 1,8 až 3,2 mg na gram čerstvej hmotnosti kofeínu v zrelých a mladých listoch. Obsah sa počas starnutia kávovníka značne mení.

Listy sa dajú využiť aj inak

Listy kávovníkov sa okrem čaju používajú aj v etnomedicíne v krajinách pôvodu. Listy obsahujú uhľohydráty, bielkoviny, aminokyseliny, organické kyseliny, ako aj veľké spektrum zložiek, ktoré majú antioxidačné, protizápalové, antihypertenzívne a antibakteriálne účinky.

Okrem použitia ako potravina sa listy kávovníkov testujú v niekoľkých ďalších odvetviach ako čistič tváre, náhrada tabaku, krmivo pre zvieratá či dezodorant.

Dužina čerešne

Veľkú časť kávovníkovej čerešne tvorí dužina, na povrchu ktorej je šupka. Dužina je vedľajším produktom všetkých metód mokrého spracovania. Obsahuje 4 % až 12 % bielkovín, 1 % až 2 % lipidov, 6 % až 10 % minerálov a 45 % až 89 % celkových sacharidov. V značných množstvách je prítomný kofeín, a to približne v obsahu 1,3 %. Iné využite čerešňovej dužiny, a to najmä v pestovateľských krajinách sú džem, šťava, koncentrát a želé.

Šupa čerešne

Čerešne sa pri suchom spracovaní sušia na slnku a následne sa mechanicky odstraňuje vysušená dužina a šupa. Šupa, obal čerešne obsahuje 8 % až 11 % bielkovín, 0,5 % až 3 % lipidov, 3 % až 7 % minerálov a 58 % až 85 % celkových sacharidov. Kofeín a taníny predstavujú približne 1 % až 5 % čerešňových šupiek.

Čaj zo šupiek kávovníkových čerešní „Cascara“

Počas prípravy sa šupky zalievajú horúcou vodou a výsledok je osviežujúci a povzbudzujúci nápoj, čaj z kávovníkových čerešní, cascara. Nápoj populárny po celom svete, cascara (zo španielskeho „cáscara“, čo znamená šupka) obsahuje 226 mg kofeínu na 1 L nápoja. Tento tradičný nápoj sa konzumuje dodnes v Jemene pod názvom „Qishr“ a Etiópii pod názvom „Hashara“.

Pergamen

Pergamen, ktorý sa nachádza priamo na zelenom kávovníkovom zrne a hneď pod sladkou dužinou je zriedkavo skúmaný a nie je efektívne využívaný. Pergamen bol navrhnutý ako prísada s potenciálnym využitím na konzerváciu potravín. Extrakt z pergamenu bol navrhnutý ako bio komponent s antioxidačnou aktivitou. Najnovšie štúdie poukazujú na potenciál tohto vedľajšieho produktu. Jeho využitie je sľubné ako nízko kalorická funkčná zložka na obohatenie stravy o vlákninu v potravinách i reguláciu glukózy v krvi.

Stonky, vetvičky, drevo

Stonky, vetvičky a drevo sú vedľajšie produkty bez potenciálneho využitia v potravinách. Menšie množstvá sa v obchode s kávou tolerujú ako „nedostatky“ a považujú sa za kontamináciu zelených kávovníkových zŕn, nie však ako priame ohrozenie kvality.

Povedali by ste si, že už viac sa z kávovníka dostať nedá. Opak je však pravdou. Kde je vaša obľúbená káva či zelené kávovníkové zrná? Okrem najviac populárnych produktov z kávovníka, ktoré sú známe všade vo svete si v pokračovaní tohto blogu predstavíme aj ďalšie časti, ktoré sú súčasťou každej pražiarne, ale i domácnosti. Kávová usadenia nemusí byť iba výživným hnojivom pod vaše kvety, ba dokonca ak máte intoleranciu na lepok, kávová múka vám môže pomôcť. Z čoho ju vyrobiť i to, či ju na Slovensku nájdete sa dozviete v poslednej časti tohto blogu už čoskoro.

www.academyofcoffee.sk

KÁVOVNÍK PONÚKA VIAC AKO LEN KÁVU

Káva je jedným z najobľúbenejších nápojov a celosvetovo najviac obchodovateľnou komoditou.. Na základe jej aromatickej chuti a priaznivých účinkov kofeínu, ale aj iných zložiek, konzumujú kávu denne milióny ľudí, čo je však ešte podstatnejšie miliónom z nich dáva aj prácu a možnosť žiť plnohodnotný život. Nie je to však len o káve, nápoji, ktorý poznáme my.

Pri pestovaní kávovníkov vzniká široká škála vedľajších produktov, z ktorých väčšina je v súčasnosti nevyužitá, tepelne recyklovaná alebo používaná ako krmivo pre zvieratá. Cesta kávy začína zberom plodov, kávovníkových čerešní. Po suchom alebo mokrom spracovaní sú získaným produktom zelené kávovníkové zrná. Spracovanie úrody na kávovníkových plantážach vytvára značné množstvo vedľajších produktov. Šupy, dužina plodov, ochranné obaly zeleného zrna ako strieborná blana a pergamen sú len zlomkom vedľajších produktov, ktoré v súčasnosti majú len zriedka využitý svoj skutočný potenciál.

Kvety, listy a plody kávovníka, pergamen či strieborná „blana“, ale aj kávová usadenina sa v Európe konzumovali len zriedka. Primárne je pre Európu skôr známy iba nápoj zo zelených kávovníkových zŕn prípadne kávová usadenina a jej využitie v kozmetike. Iné časti kávovníka sa používali a dodnes používajú skôr ako tradičná potravina prevažne v pestovateľských krajinách. V súčasnosti bola podaná žiadosť pre Európsku komisiu o povolenie vývozu a spracovania týchto častí kávovníka, ktoré by boli schválené ako nová potravina. V prípade týchto produktov však chýbajú údaje o toxicite a bezpečnosti, čo si vyžaduje ďalšie štúdie, aby sa splnili všetky potrebné požiadavky a administratívne náležitosti.

Pojem „nová potravina“ znamená potravinu a zložky potravín, ktoré sú na európskom trhu pomerne nové, a preto sa v minulosti nepoužívali ako bezpečné potraviny na ľudskú spotrebu. Na ochranu ľudského zdravia a záujmov spotrebiteľov sa uplatňuje európsky právny rámec pre nové potraviny. Nariadenie definuje „novú potravinu“ ako akúkoľvek potravinu, ktorá sa v Únii vo významnej miere nepoužívala na ľudskú spotrebu pred 15. májom 1997.

PROCES SCHVAĽOVANIA NOVEJ POTRAVINY

Nové potraviny, ktoré úspešne prešli povoľovacím konaním sú uvedené v pozitívnom zozname v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu špeciálnej komisie Európskej únie. Okrem toho v prípade nových potravín patriacich do kategórie „rastliny“ existuje možnosť vykonať zjednodušené oznámenie „tradičnej potraviny z tretej krajiny“, ak má nová potravina „históriu bezpečného používania „potraviny“ v krajine mimo Európsku úniu. Toto oznámenie by mohlo byť rýchlejšie a jednoduchšie ako úplná žiadosť o autorizáciu, ale v praxi je pre žiadateľa často veľmi ťažké poskytnúť dôkaz o bezpečnom používaní počas 25 rokov. Oznámenie aj žiadosť si vyžadujú opis novej potraviny a jej výroby, vhodné analytické metódy, ako aj analytické a toxikologické údaje, aby sa preukázalo, že neexistuje žiadne bezpečnostné riziko pre ľudské zdravie

Európska komisia je zodpovedná za povoľovanie nových potravín a ako súčasť postupu môže požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) o vykonanie vedeckého hodnotenia rizika s cieľom stanoviť ich bezpečnosť. EFSA vykonáva svoje hodnotenie bezpečnosti na základe dokumentácií poskytnutých žiadateľmi

KEDY VZNIKÁ NAJVIAC VEDĽAJŠÍCH PRODUKTOV

  • počas zberov

Poznáme viaceré formy zberov. Medzi tie najkvalitnejšie a najviac využívané patria ručný a mechanický zber. Pri prvom sa zbierajú len tie dozreté plody, pri druhom sa z konára stierajú aj menej dozreté prípadne prehnité čerešne. Počas zberov často končia v zberných nádobách aj listy, vetvy a konáriky. Pri finálnom triedení sú tak „odpadom“ nielen nesprávne plody, ale aj listy či iné časti kávovníka, ktoré majú v mnohých krajinách iba charakter prírodného kompostu.

  • počas spracovania

Po zbere čerešní existujú rôzne spôsoby ďalšieho spracovania. Suché, kedy sa plody ihneď po zbere sušia a mokré, ktoré je rozdelené do štyroch samostatných procesov s osobitným prístupom. V prvom kroku mokrého spracovania sa roztriedia plody podľa kvality vlastnou váhou. Už tu vznikajú prvé vedľajšie produkty, ktoré sa používajú ako kompost pre ostatné kávovníky, prípadne potrava pre dobytok. Ide najmä o nedozreté, prípadne prehnité a defectové kávovníkové čerešne.

Pri ďalších spracovaniach v mokrej metóde zostáva v dôsledku lúpania iba sliz, ktorý sa ponecháva na pergamene avšak bez šupky a dužiny. Ďalšie mechanické čistenie použitím kief, trením zŕn a rôznych fermentácii odstraňuje sliz úplne. Po spracovaní nastáva vysušenie, ktoré zbavuje zrná prebytočných častí, a tak všetky časti, ktoré sú tak povediac „navyše“ končia podobne ako nedozreté a prehnité plody čiže ako „odpad“ farmy.

  • počas sušenia

Po spracovaní sa zrná v priamo v čerešní, prípadne iba v pergamene (v závislosti od typu spracovania) rozložia a sušia na slnku. Potom sa vysušená šupa, dužina a pergamen odstránia. Zrno zostane „holé“ a všetky vysušené časti sa stávajú nepotrebnými časťami.

  • počas praženia

Počas praženia kávovníkových zŕn, ktoré sa už zvyčajne neuskutočňuje v krajinách pôvodu, vzniká ako odpad zostávajúca strieborná šupka, ktorá zostáva na zrnách a cestuje s nimi až do pražiarne. Strieborná „blana“ sa oddeľuje počas praženia pri vysokej teplote. Pri nedostatočnom čistení komínov a pražiacich zariadení tak táto strieborná „šupa“ vzbĺkne a môže spôsobiť rozsiahle škody.

  • počas prípravy

Najviac využiteľným vedľajším produktom z kávy je kávová usadenia, „loger“. Aj v našich končinách ho využívame na hnojenie či ako súčasť kozmetiky. Kávová usadenia vzniká po vylúhovaní pomletých kávovníkových zŕn, prípadne po extrakcii v kávovaroch počas ktorej sa premení na voňavý „koláčik“. V súčasnosti sa v Európe najviac experimentuje práve s týmto vedľajším produktom, avšak nie len na účely, na ktoré sme boli doposiaľ zvyknuté.

Vedľajšie produkty kávovníka sú nám už známe, avšak ich potenciál ani zďaleka nie. Bežné využitie na farmách je síce prospešné pre prírodu (kompost, potrava pre dobytok), ale vďaka najnovším výskumom môže byť ich spracovanie prínosom aj pre ľudský organizmus.

Káva, čaj z listov či čaj z kávovníkových čerešní je len málo z toho, čo kávovník ponúka. Už teraz sa môžete tešiť na pokračovanie nášho blogu, ktorý sa bude venovať rôznym častiam kávovníka, ich spracovaniu a samozrejme využitiu v potravinárstve, ale i v iných odvetviach. Cascara, čaj s listov či kvetov, je to vôbec povolené na Slovensku? Aj to sa dozviete v ďalších častiach.

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ

Objednávateľ